Park Dolná Krupá

Z histórie

S dejinami krupského kaštieľa úzko súvisia aj dlhodobé snahy o zveľaďovanie okolitej prírody, ktoré badáme už v druhej polovici 18. storočia. Prvé úpravy okolia kaštieľa možno datovať do prvej polovice 18. Storočia kedy sa tu pravdepodobne nachádzala francúzska pravidelná záhrada. Majiteľ kaštieľa Jozef Brunsvik sa rozhodol upraviť okolie kaštieľa i okolitú prírodu podľa najmodernejších trendov anglických parkov. Chcel, aby sa z parku stala jedna z najkrajších záhrad v Uhorsku. Mal jasný zámer – vytvoriť moderne komponovaný prírodno-krajinársky celok. Najintenzívnejšie práce prebiehali v rokoch 1813 - 1819, kedy v obci pôsobil záhradný architekt Henrich Nebien. Počas niekoľkých rokov zúžitkoval prax skúseného agronóma a pod jeho vedením vznikol v Dolnej Krupej veľkolepý a originálny výtvor ľudského umu a šikovných rúk. Kaštieľ postupne obklopila kópia ideálnej antickej krajiny. Vznikol tu prírodno-krajinársky celok s množstvom architektonických stavieb (vodopádom, kúpeľným domom, umelou jaskyňou, obeliskom...), jazerami s ostrovom, sochami a pod.

V roku 1813 sa začalo s hĺbením jazier a zo získanej zeminy sa navŕšili malé pahorky, ktorých bolo dokopy sedem – rovnako ako v antickom Ríme. Na presne vymedzené miesta sa vysádzali nové dreviny a začala sa stavať drobná záhradná architektúra: umelá jaskyňa, kúpele, altánky, mosty, vodopád… Na umelom ostrove sa vysádzali stálozelené dreviny: cezmína ostrolistá a vavrínovec, ktoré sa vo voľnej prírode na Slovensku objavili vôbec po prvýkrát práve tu. V parku vtedy pravidelne pomáhalo asi sto vojakov posádky z neďalekého Leopoldova. Najväčšia koncentrácia záhradnej architektúry a umeleckého dotvorenia bola v centrálnej časti parku, no sadovnícke a terénne úpravy zasiahli aj širšie okolie. So stromovou zeleňou sa mal prelínať voľne komponovaný ovocný sad, vinica a lúky. Na konci snaženia bolo asi 100-hektárové územie prispôsobené vkusu a požiadavkám majiteľov kaštieľa. Niet pochýb, že tvorcovia parku sa nechali inšpirovať antickou mytológiou. Chceli stvoriť kópiu idealizovanej antickej krajiny plnú symbolov a skrytých významov. V parku ste mohli vidieť sochu Psyché, Najády, sedadlo múz, Minervino miesto, obelisk… Za zmienku stoja aj názvy ďalších miest – korytnačie jazierko, jazierko pre pstruhov, studnička, vodopád, atď. V čase prestavby kaštieľa na začiatku 20-tych rokov 19. storočia sa v parku uskutočnili ďalšie úpravy. Perfekcionista Anton Pius Rigel sa snažil zosúladiť a pretvoriť nielen celý areál, ktorého celkový výraz chcel umocniť aj spojením s rozsiahlym parkom, ale dokonalý dojem z práve dokončovaného kaštieľa chcel znásobiť aj zúžitkovaním prírodných daností krajiny. Jedným z prvkov, ktoré mali k tomu dopomôcť bola veľká vodná plocha v blízkosti kaštieľa. Parková fasáda mala vyniknúť na otvorenom priestore a vďaka odrazu na hladine jazera mal byť jej účinok dvojaký. Sám vyprojektoval nové stavidlá na veľkom jazere za kaštieľom. Vo svojich aktivitách sa pridržiaval vzorov zo svojho rodného Talianska.

Najpoetickejší opis krás dolnokrupského kaštieľa nachádzame v liste Terézie Brunsvikovej grófovi Migazzimu z augusta 1819: „Čím podľa mňa predstihuje Dolná Krupá podobné parky je to, že to nie sú záhrady, ale maľby, kresby, forma, farebnosť, všetko je tu motivované, to je pochopenie druhu stromov, to hovorí, to sú tóny. Niečo povedia a skutočne im možno rozumieť (…). Množstvo a výber exotických drevín, prekrásna vegetácia ponúka nevšednú krásu…“. Kaštieľsky park v Dolnej Krupej a jeho kultúrno-historickú hodnotu rovnako zvýrazňuje aj skutočnosť, že sa spája s pobytom Ludwiga van Beethovena. Okrem už známeho pagaštana, do ktorého podľa legendy Beethoven ukrýval svoje listy „nesmrteľnej milenke“, jeho pobyt neskôr pripomínali aj ďalšie miesta v parku. V hornej časti malého jazera pri umelej jaskyni sú dodnes identifikovateľné zvyšky po vodopáde na tzv. Beethovenovom mieste. Na jednom z kusov opracovaných kamenných blokov bola osadená mramorová doska s francúzskymi veršami.

Dôležité mená v histórii parku

Mária Henrieta Choteková – ružová grófka (1863-1946), zakladateľka najväčšieho rozária v strednej Európe, ktoré sa preslávilo vlastnými odrodami ruží. Ružiarsku tradíciu pripomína množstvo vysadených ruží v areáli kaštieľa i v obci,

Henrich Nebbien - v rokoch 1813 až 1819 pôsobil v Dolnej Krupej ako záhradný architekt. Počas niekoľkých rokov zúžitkoval prax skúseného agronóma a pod jeho vedením vznikol v Dolnej Krupej veľkolepý a originálny výtvor ľudského umu a šikovných rúk

Opis parku

Kaštieľ s parkom sa nachádzajú v centre obce. Pred kaštieľom sa nachádza čestné nádvorie. Do čestného nádvoria sa vstupovalo dvoma postrannými bránami, pri ktorých stáli vrátnice – dodnes sa zachovala lej jedna – ľavá. V 80. rokoch 20.storočia tu vybudovali modernú fontánu. Kaštieľ je osadený do mierneho svahu. V blízkosti kaštieľa sa nachádzajú samostatne stojaci záhradníkov dom, skleník (tzv. palmák) a oranžéria, ktorú prebudovali na sklad hudobných nástrojov. Vedľa kaštieľa bolo kedysi aj dnes už neexistujúce divadlo a múzeum s poľovníckymi trofejami. Všetky tieto objekty spolu s kaštieľom spĺňali predstavu o luxusnom šľachtickom sídle.

Cestičky v parku sú vedené v duchu prírodno-krajinárskych parkov a spájajú rôzne zaujímavé miesta v parku. Po obvode parku bol kedysi múr a dnes je celý park oplotený. V parku nájdeme rybník a tiež malý umelý tzv. Lujzin ostrovček. Parkom preteká potok Krupá.

Juhozápadne od kaštieľa na jednom zo svahov sa nachádza obelisk. Severne od obelisku sa nachádza grota, ktorá bola postavená na Nebbienov návrh roku 1813. Na východnej strane od grotty sa nachádza tzv. druhé jazierko, ktoré je badateľné v teréne už len korytom. Voda s v ňom nenachádza z dôvodu poškodenia vodného systému. Plocha bývalého jazierka je zarastená ruderálnym porastom a náletovými drevinami. Severozápadne od jazierka pri ceste vedúcej z lipového námestia sa nachádza zachovalá plastika madony s dieťaťom, lokálne nazývaná aj Sv. Anna. Sochu dala do parku osadiť grófka M. A. Brunswicková v roku 1835.

Dochovaná drobná architektúra v parku

Plastika madony s dieťaťom, lokálne nazývaná aj Sv. Anna

Grotta

Obelisk

Čo v parku rastie a žije

Kostra parku je tvorená domácimi drevinami v pomere dve tretiny listnaté a jedna tretina ihličnaté. Dreviny sa vysádzali podľa vtedajšej parkovej technológie „námestia“ – pomenované podľa vysadených druhov (lipové, brestové, dubové atď.) a tiež ako háje (Jozefov háj a pod.). V parkovej ploche, ktorá má dnes už skôr lesný charakter sú dominantné skupiny alebo solitéry pozostávajúce zo starších výsadieb listnatých a ihličnatých drevín borovice lesnej – Pinus sylvestris, lipi veľkolistej – Tilia Platyphyllos, katalpa¬ – Catalpa bignonioides, ľaliovník tulipánokvetý – Liriodendron tulipifera, platan¬ – Platanus x hybrida, gledíčia – Gleditsia triacanthos,javorovec jaseňolistý – Acer negundo, buk lesný – Fagus sylvatica. 
 V parku rástli aj pozoruhodné stromy, najväčšiu pozornosť pútali obrovská jedľa s obvodom kmeňa vyše osem metrov (vyvrátená v roku 1954) a mohutná, vyše 300-ročná lipa (spílená v roku 1961). Najväčšou dendrologickou raritou je sekvojovec mamutí, ktorý ako jediný z velikánov parku stojí dodnes. Vo výške 1,3 m má obvod kmeňa takmer päť metrov a dosahuje výšku vyše 45 metrov. Bol zasadený okolo roku 1860 a dnes je ako najväčšia ozdoba parku zákonom chráneným stromom.
Neďaleko grotty rastie platan¬ javorolistý – Platanus acerifolia. Svojím vzrastom a tvarom vytvára hmotovú dominantu tejto plochy. Jeho vek sa odhaduje na viac ako 150 rokov. Park i Dolnú Krupú v celej Európe preslávilo aj nádherné rozárium založené poslednou príslušníčkou chotekovského rodu Máriou Henrietou Chotekovou. Jej „ružový háj“ ako obrovskej záhrade hovorili, obsahoval v období najväčšej slávy niekoľko tisíc (!) kultivarov ruží. Toto ružové kráľovstvo nadchlo aj predsedu Bratislavského okrášľovacieho spolku Dr. Rudolfa Limbachera, ktorý presadil vybudovanie mestského rozária v Sade Janka Kráľa v Bratislave v roku 1937.

Jaseň štíhly 

Múdre stromy

Súčasné využitie

Je príjemným miestom relaxu a pokoja. V parku sa každoročne koná Slávnosť ruží venovaná zakladateľke tamojšieho rozária Márii Chotekovej. Dá sa prezrieť aj z historického koča. Park sa každoročne zapája aj do celoslovenskej akcie „Víkend otvorených parkov a záhrad“.

Kontakt

Mob.:+ 421 917 839555, tel.: + 421 033 2453131, e-mail: alena.kratka@snm.sk

Naplánuj si cestu

Otváracie hodiny

Máj-september: Prechádzky v historickom parku denne od 8.00 h do 20.00 h

Október-apríl: Prechádzky v historickom parku denne od 8.00 h do 18 h

Prístupnosť parku