Bažantnica v Jarovciach

Bažantnica v Jarovciach

V období baroka sa začali objavovať špecifické zásahy do vidieckej krajiny, inšpirované princípmi aplikovanými v mestskej zástavbe. Mestské vzory, pod ktorými rozumieme najmä geometrizáciu pôdorysov, priame cesty uľahčujúce pohyb, ostré a prehľadné členenie priestorov, sa premietli aj do krajinných kompozícií. Aj v okolí Bratislavy vzniklo v 18. storočí niekoľko prírodných priestorov, v ktorých sa uplatnili spomínané barokové princípy. Jedným z nich je Bažantnica v Jarovciach.

Druh:
historický park/záhrada
Forma ochrany:
Národná kultúrna pamiatka
Prevládajúci štýl:
barokový
Kraj:
Bratislavský
Obec:
Bratislava, mestská časť Jarovce
Adresa:
Bratislava, mestská časť Jarovce
Nadmorská výška:
135 m n. m. m.n.m.
Zaujímavosti v okolí:
nie sú
N 17.0907020
E 48.0804840

Z histórie

Bažantnica vznikla pravdepodobne už v prvej tretine 18. storočia, ale je možné, že tento priestor existoval a využíval sa aj skôr. Aj keď leží Bažantnica na území Slovenska, jej osud je úzko spätý s blízkym mestečkom Kittsee v Rakúsku. V ňom sa nachádza tzv. Neues Schloss (Nový zámok), ku ktorému patrila. Zámok postavili na začiatku 17. storočia a v rokoch 1730-1740 ho Pavol Anton Esterházy prestaval na barokový kaštieľ. V tom istom období pravdepodobne vznikla aj Bažantnica, ktorá slúžila ako priestor na poľovačky. Prvý krát je Bažantnica zachytená na mape Uhorska z rokov 1754 až 1755, takmer rovnaký stav je zachytený na mape z 1. vojenského mapovania z rokov 1769 až  1785. Na oboch mapách je Bažantnica spojená s mestečkom cestou s obojstrannou alejou. Budova zámku je od Bažantnice vzdialená približne 2,5 kilometra. Bažantnica nepravidelného šesťuholníkového tvaru vznikla úpravou pôvodného lesa, ktorý ostal v poľnohospodársky využívanej krajine zachovaný. Takmer celý jej priestor bol obkolesený meandrom dunajského ramena. Cez rameno viedol kamenný most s dvoma oblúkmi. Celý areál bol oplotený kamenným múrom. Bažantnica bola rozdelená hviezdicovo usporiadanou cestnou sieťou s ôsmymi ramenami a s centrálnym kruhovým priestorom na osem segmentov. Cesty, ktoré tvorili hviezdicu, boli navzájom pospájané ďalšími, na seba kolmými cestami. Jedna z alejí hviezdice pokračovala severo-východným smerom k menšiemu lesíku, v ktorom bol situovaný „Lusthaus“, teda letohrádok. Hlavné cesty Bažantnice lemovali aleje, pravdepodobne lipové. Z nich sa dodnes zachovali iba zvyšky. Podľa máp bolo v Bažantnici niekoľko stavebných objektov. Jedným z nich bola hájovňa (Jägerhaus), kde býval správca objektu, druhým bol kamenný most a hospodárske budovy na južnom okraji.

 Vývoj Bažantnice v 19. storočí môžeme dobre sledovať aj s pomocou zachovaných mapových podkladov. Na mape 2. vojenského mapovania (roky 1810-1869) je Bažantnica označená ako „Thirgarten“, čo vyjadruje skutočnosť, že sa tu chovala aj iná zver ako bažanty, napríklad srnčia alebo zajace. Letohrádok už neexistuje, ale lesík a prístupová cesta s alejou áno. Na mape 3. vojenského mapovania (roky 1875-1884) sa znovu objavuje názov „Fasengarten“ (Fasangarten), teda bažantnica, a bývalý „Jägerhaus“ je označený ako „Wildhüter“, teda hájovňa. Počas 19. storočia sa vo východnej časti Bažantnice (na vonkajšej strane ramena Dunaja) objavujú hospodárske stavby majera. Pre jeho zamestnancov boli v neďalekom Kittsee na ploche bývalých pastvín vybudované v dvoch protiľahlých radoch domy (dnešná ulica Krachgasse).

Po roku 1945 prichádza k postupnej devastácii Bažantnice. V roku 1947 bol múr rozobratý a aj ostané stavebné objekty postupne chátrali. Na mapách z obdobia rokov 1952-1957 je majer označený ako rozvalina.

Opis parku

Bažantnica má nepravidelný pôdorys šesťuholníkového tvaru. Do pôvodného lesného porastu boli vysekané prieseky s ôsmymi ramenami a s centrálnym kruhovým priestorom.

V súčasnosti je Bažatnica málo známym prírodným priestorom Bratislavy, v ktorom ostala čiastočne zachovaná pôvodná hviezdicovitá dispozícia. Stromoradia, ktoré lemovali jednotlivé komunikácie, už dožívajú, z mohutných líp ostali zachované len torzá kmeňov.

Dvojoblúkový kamenný most cez pôvodné dunajské rameno je v havarijnom stave, ale stále je pôsobivým architektonickým doplnkom. Rameno Dunaja sa zachovalo len v podobe terénnych depresií ktoré dotuje podzemná voda a tak sa vytvárajú väčšie či menšie vodné plochy. Najatraktívnejšia je Bažantnica na jar, keď ju pokryjú tisíce snežienok alebo chochlačiek či medvedieho cesnaku

Čo v parku rastie a žije

Najhodnotnejšie sú stromoradia, ktoré lemovali jednotlivé komunikácie, aj keď z mohutných líp ostali zachované len torzá kmeňov alebo pňové výmladky.

Najatraktívnejšia je Bažantnica na jar, keď ju pokryjú tisíce snežienok alebo chochlačiek či medvedieho cesnaku.

Súčasné využitie

Lesný porast a významný prvok ekologickej stability

Kontakt

Lesy SR š. p., SNP č. 8, 97566 Banská Bystrica 1

Naplánuj si cestu

peši z Petržalky, autom po ceste č. 1020

Otváracie hodiny

Bažantnica nie je prístupná pre verejnosť: Platí v nej 4. stupeň ochrany a podľa Zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny je tu zakázané pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka.  

 

Prístupnosť parku

Ľutujeme tento park, žiaľ nie je prístupný pre verejnosť!