Muzeálna záhrada pri SNM v Martine

Z histórie

Druhá účelová budova Slovenského národného múzea v Martine bola postavená v rokoch 1928 – 1932. Jej veľkoleposť a monumentalitu dopĺňalo a zvýrazňovalo jej bezprostredné okolie, a to nástupné terasy s drobnou záhradnou architektúrou a predovšetkým výnimočná botanická záhrada (tretia na Slovensku), vybudovaná ako súčasť prírodovedných expozícií v rokoch 1933 – 1935 podľa návrhu českého záhradného architekta Josefa Vaněka. 
Požiadavka múzea pri tvorbe návrhu záhrady bola zameraná na výsadbu karpatskej kveteny a dendroflóry, typickej pre Slovensko. Postupné zmeny koncepcie a výsadieb však napokon  viedli k vytvoreniu bohatej zbierky nepôvodných, najmä severoamerických drevín.  
V roku 1963 bola budova spolu s priľahlou záhradou vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

 

Opis parku

Priestor záhrady bol koncipovaný v jednoduchom funkcionalistickom slohu, ktorý opticky predlžuje hlavnú os východného krídla budovy smerom do prírody. Pozdĺžna os stredom pretína zrkadlovo súmerný, obráteno srdcovitý pôdorys chodníkov, ktorý je zakončený kruhovým bazénom. V 90. rokoch došlo ku  zväčšeniu rozlohy záhrady južným smerom takmer o 0,6 ha. Na získanej ploche boli vybudované nové chodníky, ktoré mali kopírovať pôvodné organické trasovanie. Záhrada však prišla o svoj stredovo súmerný pôdorys a tým aj o pôvodný vizuálny zámer. Pripomienkou funkcionalistického slohu je dnes už nefunkčný vodný systém. V súčasnosti je záhrada tvorená staršími výsadbami kostrových drevín a krovín s parkovým charakterom. V areáli sa nachádzajú lavičky a knižná búdka.

 

Čo v parku rastie a žije

Botanická záhrada pri Slovenskom národnom múzeu v Martine vznikla s myšlienkou zozbierať pokiaľ možno celé spektrum domácej karpatskej flóry. Pozornosť sa sústredila najmä na byliny, avšak doplnené aj o domáce dreviny a kroviny. Už v roku 1935 bolo údajne v záhrade vysadených viac než 10 000 rastlín. Z archívnych materiálov ale vyplýva, že prevažnú časť záhrady netvorili domáce druhy. Výsadby boli naopak tvorené introdukovanými rastlinami, či už z iných častí Európy alebo zo Severnej Ameriky či východnej Ázie.

Viaceré výrazné zásahy do konceptu záhrady, akými bola napríklad presadba už dospelých drevín v 60. rokoch 20. storočia, sťažujú identifikáciu pôvodných výsadieb so súčasným stavom. Za pôvodné preto môžeme s istotou považovať len vzrastlé dreviny, medzi ktoré patria: 

Pseudotsuga menziesii (Mirb.) Franco var. Menziesii
Catalpa bignonioides Walter
Platanus acerifolia (Aiton) Willd.
Abies concolor (Gordon) Lindl. Ex Hildebr.
Aesculus hippocastaneum L.
Acer palmatum Thunb.
Acer japonicum Thunb.
Acer saccharinum L.
Acer platanoides L.
Acer pseudoplatanus L.
Acer capadocicum L.
Pinus jeffreyi Grev et Balf.
Laburnum anagyroides Med.

 

Domáce druhy stromov staré do 50 rokov môžeme v prevažnej miere chápať ako samovýsev z obdobia, kedy záhrada nebola udržiavaná. Ide buď o zmladenie už v záhrade existujúcich druhov alebo o náletové dreviny, najmä o nasledovné taxóny:

Salix caprea L.
Corylus avellana L.
Sorbus aucuparia L.
Betula pendula Roth.
Acer platanoides L.
Acer pseudoplatanus var. Atropurpureum
Taxus bacatta L.
Prunus avium (L.) L.
Prunus padus L.
a mnohé iné.

 

Zo zaujímavých či vzácnejších druhov bylín sú to:

Iris pseudacorus L.
CITES-om chránené orchidey Orchis pallens L. a Cephalanthera damasonium (Mill.) Druce
Heracleum mantegazzianum Sommier et Levier 
Anemone hepatica L.
Phlox subulata L.

 

Zo živočíšnych druhov je už niekoľko rokov veľkou atrakciou myšiak hôrny, ktorého potomstvo sa do záhrady pravidelne vracia hniezdiť.

Súčasné využitie

Posledné úpravy záhrady v 90. rokoch minulého storočia zmenili sadovnícky charakter areálu zo zbierkového na prevažne parkový. Zo starších výsadieb sa zachovala kostra dominantných drevín a krovín, spolu s niekoľkými náletovými pionierskymi drevinami a vzácnymi bylinami. Areál je odvtedy udržiavaný sezónne  v základnom prevádzkovom režime zamestnancami múzea a dobrovoľníkmi. V súčasnosti slúži muzeálna záhrada najmä ako oddychová zóna. Organizovanie komunitných a kultúrnych podujatí, propagovanie záhrady prostredníctvom sociálnych sietí, ako aj zvýšený záujem médií, pomáha v posledných rokoch budovať povedomie o tomto krásnom mieste aj medzi širšou verejnosťou.  

Kontakt

Slovenské národné múzeum – Múzeá v Martine korešpondenčná adresa: Malá hora 2 P.O. BOX 155 036 80 Martin snmmartin@snm.sk telefón: +421 43 413 10 11 +421 43 413 30 96 web: www.snm.sk/mt https://www.facebook.com/zahradaSNM/ https://www.facebook.com/groups/514944376117252/

Naplánuj si cestu

Záhrada je súčasť areálu Etnografického múzea v Martine na Malej hore 2. Svetloružové priečelie budovy vo funcionalistickom slohu s dlhým schodiskom tvorí výraznú vizuálnu dominantu mesta, viditeľnú zo širokého okolia. Pred múzeom je možné parkovať osobným automobilom. Z vlakovej stanice v Martine vedie do múzea priama cesta cez centrum po ulici Andreja Kmeťa. Na linkách MHD v smere Vrútky – Martin je možné vystúpiť na zástavke Hlavná pošta a pokračovať smerom doľava po ulici Andreja Kmeťa. Na linkách MHD v smere Martin – Vrútky je možné vystúpiť priamo pod múzeom na zastávke Ul. Hviezdoslavova a pokračovať doľava po ulici Andreja Kmeťa.

Otváracie hodiny

Vstup do záhrady je pre verejnosť možný počas letnej návštevníckej sezóny od 1. apríla do 31. októbra, každý deň okrem pondelka v čase: utorok-piatok          9:00  - 17:00 sobota-nedeľa       10:00 - 17:30 alebo počas vyhradených hodín podujatí. Posledný vstup do záhrady je 30 minút pred koncom otváracích hodín.

Prístupnosť parku