Františkánska kláštorná záhrada

Z histórie

V Bratislave existovali viaceré stredoveké kláštory ako napríklad cistercitiek, františkánov, klarisiek a antonitov, pri ktorých boli úžitkové záhrady; no pri tomto kláštore a kláštore klarisiek sa nachádzali aj rajské záhrady uprostred krížového dvora. Tvorili akoby srdce kláštora. Avšak z ranného stredoveku sa nezachovali takmer žiadne obrazové a písomné materiály o vzhľade vtedajších záhrad.

Po roku 1291 vzniklo gotické mesto, uzavreté hradbami. Obdobie stredoveku bolo príznačným obdobím bojov a rôznych nepokojov, čo podnietilo výstavbu hradobného systému za účelom ochrany miest pred prípadným napádaním nepriateľmi. Keďže múry museli byť dostatočne pevné a odolné, stávalo sa, že vnútorné priestory za hradbami boli malé a stiesnené. Všetky tieto aspekty sa podpísali pod tvorbu záhrad v tomto období. 

Stredovekí mešťania nepozerali na záhrady romanticky, ale skôr úžitkovo, preto sa budovali väčšinou zeleninové záhrady, ovocné sady a vinohrady. Vo veľkom sa začali budovať na predmestiach a vytvárali rozsiahlejšie zelené priestory.

Mnísi v minulosti, ale aj dnes patrili k veľmi vzdelaným ľudom, významne ovplyvnili spoločenskú, duchovnú a kultúrnu oblasť života. Život mnícha v kláštore sa rozdeľoval na čas na modlitby a čas na prácu. Fyzickú činnosť mohli vykonávať pri pomoci v kuchyni, v dielni, pri starostlivosti o chorých a nevládnych alebo na poli či v záhrade. V kláštoroch sa v záhrade pestovali prevažne úžitkové rastliny a bylinky na výrobu mastí a čajov na liečbu chorých. Keďže vedeli písať a poznali lieky, vytvárali herbáre a spisovali lekárske knihy. A práve vďaka mníšskym rádom sa do dnešnej doby zachovala aj Biblia a rôzne historické knihy. 

Samotný názov tejto záhrady prezrádza, že záhrada patrila rádu Františkánov, ktorých história v Bratislave siaha až do polovice 13. storočia. Františkánska kláštorná záhrada patrí k jedným z najstarších historických záhrad v rámci Bratislavy.

Opis parku

Františkánska kláštorná záhrada sa skladala a stále sa skladá z dvoch navzájom oddelených častí. Z úžitkovej záhrady a rajského dvora.

V roku  1457 sa uskutočnila oprava kamenného záhradného múru. Tento múr mal nielen úžitkovú funkciu – ochrana záhrady pred vstupom a pohľadom z vonka, udržiavanie tepla, vetrolam, ochrana pred prízemným mrazom, ale aj estetickú funkciu na uzatvorenie priestoru a podčiarknutie celistvosti záhradného priestoru. Pestovalo sa tu  ovocie, zelenina a hlavne bylinky.

Z roku 1765 sa zachoval na Marquartovom pláne pôdorys záhrady, kde je viditeľné rozdelenie záhrady na 3 časti, z ktorých každá časť bola ozdobená ornamentom zbiehajúcim sa do stredu plochy. Rajský dvor je podľa tejto mapy rozdelený na 4 časti, ktoré vznikajú na základe krížového vedenia cestičiek. 

V čase baroka bola záhrada prestavaná z pôvodnej obdĺžnikovitej záhrady na barokovú.  Ján Matej Korabinský spomína, že záhrada sa pýšila krásnou úpravou s fontánou a výbornou horskou vodou.

V roku  1708 bol zavedený vodovod do priestorov kláštora aj do vnútornej záhrady – rajského dvora (V minulosti bol rajský dvor založený na princípe kríža alebo štyroch ciest, ktoré mali symbolizovať 4 rieky tečúce do raja; vyústením bola stredová fontána. Okolo rajského dvora sa nachádzal ambit – krížová chodba s oknami, umožňujúcimi pohľady do záhrady z rôznych strán.

V roku  1723 záhradu zrekonštruovali. O rok neskôr dal kňaz Matej Mak na stenu záhrady vymaľovať obraz kalvárie. V spolupráci s Bratislavským okrášľovacím spolkom a radou mesta boli v roku 1896 odstránené zvyšky múra obkolesujúceho záhradu a nahradené ozdobným železným plotom. Záhrada tak získala celkom nový šat a atmosféru. 

Čo v parku rastie a žije

Z dendrologického hľadiska je druhová skladba drevín pomerne jednoduchá. Po obvode sú vysadené javory mliečne, nachádzajú sa tu aj tisy obyčajné, ibištek sýrsky, tavoľník Bumaldov a lipa malolistá v rajskom dvore.

Súčasné využitie

V nedávnej minulosti, bolo vďaka zvýšenému počtu motorových vozidiel v centre mesta, nutné budovanie parkovacích miest a kvôli tomu sa aj pod touto záhradou vytvorila podzemná garáž. Záhrada bola dlho uzamknutá a neprístupná verejnosti, ale v roku 2010 aj vďaka dohode s majiteľom, bola opäť sprístupnená na skúšku, a to od 1. júna do 1. septembra aby sa ukázalo či je záujem verejnosti o navštevovanie tejto záhrady. Potom bola záhrada opäť dlhšiu dobu zatvorená resp. prístupná priamo z podzemných garáží. Od roku 2018 si ju prenajíma MČ Bratislava Staré Mesto od rakúskej súkromnej spoločnosti (ktorej patria aj podzemné garáže) a tá sa o záhradu stará a sprístupnila ju verejnosti. V roku 2018 tu okrem iného pribudli aj umelecké inštalácie.

Druhá časť Františkánskej kláštornej záhrady – Kvadrum je pre verejnosť bežne neprístupná.

Súčasné záhradné a architektonické úpravy sú podobné ako v minulosti.

Kontakt

O jednu časť záhrady sa v súčasnosti stará MČ BA Staré Mesto. V prípade záujmu odporúčame kontaktovať Oddelenie životného prostredia https://www.staremesto.sk/sk/content/oddelenie-zivotneho-prostredia-spravnych-konani-a-verejneho-poriadku/section:city

Kláštorné kvadrum nie je pre verejnosť bežne sprístupnené a stará sa o neho jeho vlastník Rehola menších bratov Františkánov http://www.frantiskani.sk/bratislava 

Naplánuj si cestu

Otváracie hodiny

Časť záhrady, ktorá patrí pod správu MČ BA Staré Mesto je otvorená pre verejnosť nasledovne:

Pondelok - Nedeľa: 9:00 - 21:00 hod

Prístupnosť parku