Kochova záhrada

Kochova záhrada spolu s budovou bývalého sanatória Koch, je krásnym príkladom, kompozičného a funkčného prepojenia záhradného priestoru s budovou. Išlo o plnohodnotnú súčasť niekdajšej funkcie budovy, s ktorou dokopy tvorili dokonalý a neoddeliteľný celok.

Toto medzivojnové architektonické dielo je významným kultúrnym dedičstvom po architektovi Dušanovi Jurkovičovi a Jindřichovi Mergancovi. Ich koncept je naozaj jedinečným príkladom syntézy záhradnej architektúry a architektúry budovy

Druh:

historický park/záhrada

Forma ochrany:

Národná kultúrna pamiatka

Prevládajúci štýl:

Kraj:

Bratislavský

Obec:

Bratislava

Adresa:

Bratislava - Staré mesto: Partizánska ul. č. 27

Nadmorská výška:

210 m.n.m.

Výmera:

0.4877 ha

Zaujímavosti v okolí:

Botanická záhrada v Bratislave, Bratislavský hrad s Barokovou záhradou, Medická záhrada

N 17.0941580
E 48.1461540

Informačné tabule

Sprievodcovské služby

Víkend otvorených parkov a záhrad

Z histórie

Na svahoch dnešnej Partizánskej ulice sa začiatkom 20. storočia rozprestierali väčšinou vinice a ovocné sady. V jednom z týchto sadov začal v roku 1929 s výstavbou súkromného sanatória Dr. Koch podľa projektov architekta Jurkoviča. Už pri výstavbe budovy mysleli aj na úpravu prudkého svahu za ňou. Ten zachytili opornými múrmi a doplnili architektonickými doplnkami podľa architekta Meganca zodpovedajúcimi štýlu práve dokončenej budovy. Geologický podklad v tejto oblasti je tak ako v celej vyvýšenej časti Bratislavy tvorený prevažne žulami. Žuly sú prestúpené pegmatitovými žilami a v horných partiách silne zvetralé. Svah záhrady má sklon k severovýchodu a bol pôvodne vysadený ovocnými stromami. Budova ho chráni pred studenými vetrami, čím sa vytvorili veľmi dobré mikroklimatické podmienky na pestovanie vždyzelených rastlín. Porasty záhrady sú tvorené prevažne stálozelenými rastlinami. Vďaka špecifickým mikroklimatickým pomerom sa im tu veľmi dobre darí. Hodnota záhrady spočíva v možnosti pozorovania aklimatizačných schopností týchto rastlín a ich prispôsobenia sa k stanovištným podmienkam. Výsadby v záhrade navrhol a uskutočnil mlyňanský záhradník Jozef Mišák. Využil pestré členenie záhrady a vhodným rozmiestnením materiálu vytvoril na ploche malej asi 0,5 ha veľmi pôsobivé dielo záhradného umenia.

Opis parku

Prednú vstupnú časť z Partizánskej ulice tvorí oporný múr s nástupným schodiskom. Tomuto vstupu dominujú dve okrasné čerešne.

Za budovou sa nachádza oporný múr s viacstupňovou fontánkou. Nad oporným múrom sa rozprestiera hlavná časť záhrady prístupná z pravej strany budovy nástupným schodiskom ústiacim do centrálnej oddychovej plochy vyloženej kamennou dlažbou.

Vľavo od schodiska je hlboký bazén, ktorý bol napojený na dômyselný vodný systém záhrady. Ľavá časť záhrady za budovou má charakter skalky a je s pravou časťou spojená sieťou sypaných chodníkov.

Čo v parku rastie a žije

Sadovnícky návrh záhrady spracoval a realizoval záhradník Arboréta v Tesárskych Mlyňanoch Jozef Mišák, preto sa Kochova záhrada často označuje ako „Malé Mlyňany“. Využil pestré členenie záhrady a vhodným rozmiestnením materiálu vytvoril na malej ploche veľmi pôsobivé dielo záhradného umenia. Pôvodne bolo v záhrade vysadených 120 druhov, foriem a variet drevín z toho 30 ihličnatých a 26 listnatých stálozelených cudzokrajných drevín. Záhrada vznikala v tzv. dendrologickom období, keď sadovníci vo výsadbe uprednostňovali dreviny. Svah záhrady má sklon k severovýchodu a budova sanatória ho chráni pred studenými vetrami, čím sa vytvorili jedinečné mikroklimatické podmienky na pestovanie vždyzelených rastlín, nakoľko nedochádza k ich poškodzovaniu mrazom.

Výskum zo začiatku 70. rokov zachytil 96 introdukovaných druhov, zatiaľ posledný výskum z roku 2011 zaznamenal už len 88 druhov. Spolu s domácimi druhmi bolo v záhrade približne 110 rôznych druhov drevín, najmä kultivarov bežných druhov ako sú krušpán, cypruštek, zob vtáčí či tuja.

V záhrade prevládli druhy, ktoré sú konkurenčne silné a mohutným vzrastom vytláčajú náročnejšie či menej životaschopné druhy. Sú to hlavne tis a lieska, ktoré v centrálnej časti záhrady postupne znemožnili existenciu iných drevín. V okrajových častiach sa voľne šíria napríklad svíb krvavý či imelovník biely.

Súčasné využitie

Na svahu neďaleko Bratislavského hradu nájdeme Kochovu záhradu, plnú vzácnych drevín. Vytvorili ju v medzivojnovom období ako súčasť luxusného sanatória. Nikdy nebola prístupná pre širokú verejnosť. Po znárodnení postupne chátrala. Národný Trust n. o. vyvíjal už od roku 2007 tlak na vlastníkov, ktorí však záujem o jej záchranu nemali. Až doteraz.

Donedávna bola Kochova záhrada verejnosti prístupná zvyčajne iba počas podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad (VOPZ), ktoré od roku 2007 organizuje Národný Trust n. o. Vždy pred podujatím dobrovoľníci Národného Trustu n.o. záhradu v rámci svojich možností vyčistili, upratali, odviezli odpad a spriechodnili jej chodníky. Záhradu za posledných 14 rokov navštívili počas podujatia VOPZ tisícky ľudí.

Súčasné vedenie Hlavného mesta Bratislavy podniklo v roku 2021 reálne kroky, ktoré viedli k majetkovo–právnemu vysporiadaniu Kochovej záhrady. Následne zabezpečilo jej základnú údržbu, do Kochovej záhrady umiestnilo mobiliár Sadni si aj bratislavské lavičky a od 11. augusta 2022 je Kochova záhrada v rámci otváracích hodín otvorená pre verejnosť.

Kochova záhrada je Národnou kultúrnou pamiatkou a tomu je prispôsobený nielen prevádzkový poriadok, ale aj plán jej komplexnej obnovy.

Vstup do Kochovej záhrady je z Bartoňovej ulice.

Otvorená je denne, avšak otváracie hodiny sú predbežne platné do konca októbra 2022.

pondelok – piatok od 14:00 do 20:00 hod.
sobota – nedeľa od 11:00 do 20:00 hod.

Unikátnosť Kochovej záhrady spočíva v jej polohe, v dômyselnom využití svahu a tiež v exotických drevinách, ktoré v nej rastú takmer 90 rokov.

No zaujímavé sú aj okolnosti vybudovania a využívania Kochovho sanatória, príbeh výsadby Kochovej záhrady a v neposlednom rade pohnutý osud jej zakladateľa, ktorým bol vyhľadávaný lekár, protifašistický odbojár a politický väzeň, profesor MUDr. Karel Koch (1890 – 1981).

O všetkých týchto zaujímavostiach sa máte možnosť dozvedieť počas komentovaných prehliadok. Všetky Vaše námety, otázky a pripomienky týkajúce sa prehliadok v Kochovej záhrade môžete adresovať na e-mailovú adresu nt@nt.sk

Kontakt

Prevádzkovateľ: Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy, Primaciálne námestie 1, 81499 Bratislava

Správca (údržba): zelen@bratislava.sk

Naplánuj si cestu

Do Kochovej záhrady sa dá dostať pešo, autom (najbližšie parkovisko na Hrade) alebo MHD (z Hlavnej stanice. autobusom č.93 na zastávku Zochova, odtiaľ pešo)

Otváracie hodiny

Pracovné dni: 14.00 - 20.00 h

Víkend: 10.00 - 20.00 h

Kochova záhrada