Park pri Kaštieli Strážky

Z histórie

Presný rok založenia parku nie je známy. Predpokladá sa však, že strážsky renesančný kaštieľ, ktorý býval hostiteľom spišskej šľachty mal upravené aj bezprostredné okolie. Môžeme predpokladať, že po zmene majiteľov v prvej polovici 19. storočia bol pri kaštieli založený aj park v duchu dobovej módy, ktorý podtrhol romantický charakter kaštieľa. Z mapových podkladov je pravdepodobné, že už v roku 1822 bola plocha západne od kaštieľa parkovo upravená. Katastrálna mapa z roku 1870 zobrazuje už stabilizovanú parkovú dispozíciu, čo datuje jej založenie do druhej tretiny 19. storočia. Terajší park pochádza z poslednej tretiny 19. storočia, keď staršiu úpravu rozšírili a zjednotili.

Najznámejším majiteľom Kaštieľa v Strážkach bola rodina Mednyánszkych. Významný predstaviteľ stredoeurópskeho maliarstva, Ladislav Mednyánszky (1852 – 1919), mal v Strážkach svoj jediný stály ateliér. Jeho neter, barónka Margita Czóbelová (1891 – 1972) bývala v kaštieli až do svojej smrti v roku 1972. Ladislav Mednyánsky sa narodil manželom Eduardovi Mednyánszkemu a Márii Anne, rod. Szirmayovej 23. apríla 1852 v Beckove. Mladá rodina žila v Beckove, avšak často navštevovala Baltazára Szirmayho v Strážkach, kam sa po jeho smrti v roku 1861/1862 natrvalo presťahovala. Umelec mal k Strážkam veľmi blízky vzťah. Dôležitý bol v jeho tvorbe hlavne koniec 70. rokov 19. storočia, keď na námetoch z okolia aplikoval poznatky z Francúzska, a tiež 90. roky, keď sa po dlhšom pôsobení v zahraničí (Paríž, Viedeň, Budapešť) vrátil do Strážok (1892). V tomto období vznikli diela s tematikou smrti so silne melancholickým až mystickým nádychom, ktoré mu pomáhali vyrovnať sa so stratou otca (1895).  Maliar Ladislav Mednyánszky zomiera vo Viedni 17. apríla 1919 vo veku nedožitých 67 rokov.

 Zdroj: https://www.sng.sk/sk/strazky/navsteva/historia-kastiela

Opis parku

Dnešný park je založený na prírodno – krajinárskych kompozičných princípoch. Uzavretý je oplotením, okrem južnej polohy, kde jeho hranicu tvorí rieka Poprad. Prírodná krajina južne za riekou Poprad je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Ide o iluzívne využitie okolitej krajiny, ktoré autor dômyselne zahrnul do svojho návrhu. Do parku sa možno dostať troma vstupmi. Hlavná brána je pri kaštieli v severnej polohe, druhá je v najzápadnejšom cípe parku. Brány a oplotenie sú dosť nápadné a sú v rovnakom tvarosloví. Na omietanej podmurovke so stĺpikmi s ozdobnými hlavicami sú v konkávne vydutom poloblúku výplne z drevených latových dielcov. Ide o importovaný tvar, pretože takýto historizmus sa v regióne nikde inde nevyskytuje.

Autor parkovej dispozície dômyselne využil na vytvorenie idealizovaného obrazu krajiny aj konfiguráciu terénu. Kaštieľ stojí na rovinatej ploche, ktorá sa strmým svahom zvažuje na juh na druhú rovinatú terasu, zníženú až o 10 m. Nižšie položená terasa je pôvodným inundačným územím, ktorým v minulosti meandroval Poprad. V parku je komunikačná sieť s viacerými prechádzkovými okruhmi. Čiastočne ide o pôvodné trasy a čiastočne o novotvar, ktorého uplatnenie si vynútili zmenené užívateľské podmienky.          

Rozmiestnenie porastových hmôt je jednoznačne prírodno-krajinárske s hlavným severojužne orientovaným priehľadom, ktorým je balkón na juhovýchodnom priečelí kaštieľa pohľadom prepojený s lesným porastom na protiľahlom kopci. Park nemá obvodový veniec, porastová hmota je voľne situovaná v parkovej dispozícii, pričom vytvára malebné krajinárske scenérie. V západnej polohe parku, v časti pričlenenej k pôvodnej parkovej dispozícii koncom 19. storočia, je veľká trávniková lúka so stromami vysadenými do kruhu. Mohutné lipy tu vytvárajú pôsobivý rondel. Lipy boli veľmi poškodené, preto západne od pôvodného založili nový rondel, ktorý ho v budúcnosti nahradí. Dnes sú v parku dva rondely.

Vybavenie parku prvkami drobnej architektúry pochádza z posledného desaťročia.  Pri vybavení parku treba spomenúť existenciu exteriérovej expozície súčasnej slovenskej plastiky inštalovanú v jednotlivých častiach. Umelecké diela sú umiestnené v okrajových polohách porastových skupín, v periférnych častiach parkovej dispozície a vo väzbe na komunikačný systém. Sú tu umiestnené diela klasikov slovenského moderného sochárstva. Ide napríklad o mimoriadne pôsobivú plastiku Milenci od A. Trizuliaka alebo provokačne/zaujímavo pôsobiaci Megalit P. Meluzina.

 Zdroj: http://www.banovecko.eu/index.php/309-16-12-2016

Čo v parku rastie a žije

Väčšina porastov sú dreviny domáceho pôvodu. V parku sa dendrologické zvláštnosti nenachádzajú a park nikdy nemal zbierkový charakter. Kompozične ide o hodnotné usporiadanie porastov. Z druhov sú zastúpené lipy, duby, javory, gaštany, pagaštany, liesky, jasene, smreky, borovice  a ďalšie ihličnaté dreviny.

Súčasné využitie

Kaštieľ Strážky je v súčasnosti vysunutým pracoviskom Slovenskej národnej galérie, ktorá v jeho interných priestoroch predstavuje expozície výtvarného a úžitkového umenia viažuce sa k regiónu Spiš, k samotným Strážkam a hlavne k tvorbe významného predstaviteľa stredoeurópskeho maliarstva Ladislava Mednyánszkeho (1852 – 1919). Osobitnú časť expozície tvorí historická humanistická knižnica zo 16. – 20. storočia a rodová galéria majiteľov kaštieľa. Spolu s externou expozíciou sochárstva 20. storočia prispieva k nezabudnuteľnému zážitku z návštevy Strážok.

https://www.sng.sk/sk/strazky/navsteva/historia-kastiela

Kontakt

č.t.: 052/245 40 00

strazky@sng.sk

Kaštieľ Strážky
Mednyánszkeho 25
059 01 Spišská Belá – Strážky

https://www.sng.sk/sk/strazky/navsteva/kde-nas-najdete

Naplánuj si cestu

Otváracie hodiny

Otváracie hodiny:

od 1.4. - 31.10. je park otvorený: od 7.00 - 21.00 hod.

od 1.11. - 31.3. je park otvorený: od 7.00 - 17.00 hod.

Prístupnosť parku