Bažantnica v Jarovciach

Z histórie

Bažantnica vznikla pravdepodobne už v prvej tretine 18. storočia, ale je možné, že tento priestor existoval a využíval sa aj skôr. Aj keď leží Bažantnica na území Slovenska, jej osud je úzko spätý s blízkym mestečkom Kittsee v Rakúsku. V ňom sa nachádza tzv. Neues Schloss (Nový zámok), ku ktorému patrila. Zámok postavili na začiatku 17. storočia a v rokoch 1730-1740 ho Pavol Anton Esterházy prestaval na barokový kaštieľ. V tom istom období pravdepodobne vznikla aj Bažantnica, ktorá slúžila ako priestor na poľovačky. Prvý krát je Bažantnica zachytená na mape Uhorska z rokov 1754 až 1755, takmer rovnaký stav je zachytený na mape z 1. vojenského mapovania z rokov 1769 až  1785. Na oboch mapách je Bažantnica spojená s mestečkom cestou s obojstrannou alejou. Budova zámku je od Bažantnice vzdialená približne 2,5 kilometra. Bažantnica nepravidelného šesťuholníkového tvaru vznikla úpravou pôvodného lesa, ktorý ostal v poľnohospodársky využívanej krajine zachovaný. Takmer celý jej priestor bol obkolesený meandrom dunajského ramena. Cez rameno viedol kamenný most s dvoma oblúkmi. Celý areál bol oplotený kamenným múrom. Bažantnica bola rozdelená hviezdicovo usporiadanou cestnou sieťou s ôsmymi ramenami a s centrálnym kruhovým priestorom na osem segmentov. Cesty, ktoré tvorili hviezdicu, boli navzájom pospájané ďalšími, na seba kolmými cestami. Jedna z alejí hviezdice pokračovala severo-východným smerom k menšiemu lesíku, v ktorom bol situovaný „Lusthaus“, teda letohrádok. Hlavné cesty Bažantnice lemovali aleje, pravdepodobne lipové. Z nich sa dodnes zachovali iba zvyšky. Podľa máp bolo v Bažantnici niekoľko stavebných objektov. Jedným z nich bola hájovňa (Jägerhaus), kde býval správca objektu, druhým bol kamenný most a hospodárske budovy na južnom okraji.

 Vývoj Bažantnice v 19. storočí môžeme dobre sledovať aj s pomocou zachovaných mapových podkladov. Na mape 2. vojenského mapovania (roky 1810-1869) je Bažantnica označená ako „Thirgarten“, čo vyjadruje skutočnosť, že sa tu chovala aj iná zver ako bažanty, napríklad srnčia alebo zajace. Letohrádok už neexistuje, ale lesík a prístupová cesta s alejou áno. Na mape 3. vojenského mapovania (roky 1875-1884) sa znovu objavuje názov „Fasengarten“ (Fasangarten), teda bažantnica, a bývalý „Jägerhaus“ je označený ako „Wildhüter“, teda hájovňa. Počas 19. storočia sa vo východnej časti Bažantnice (na vonkajšej strane ramena Dunaja) objavujú hospodárske stavby majera. Pre jeho zamestnancov boli v neďalekom Kittsee na ploche bývalých pastvín vybudované v dvoch protiľahlých radoch domy (dnešná ulica Krachgasse).

Po roku 1945 prichádza k postupnej devastácii Bažantnice. V roku 1947 bol múr rozobratý a aj ostané stavebné objekty postupne chátrali. Na mapách z obdobia rokov 1952-1957 je majer označený ako rozvalina.

Opis parku

Bažantnica má nepravidelný pôdorys šesťuholníkového tvaru. Do pôvodného lesného porastu boli vysekané prieseky s ôsmymi ramenami a s centrálnym kruhovým priestorom.

V súčasnosti je Bažatnica málo známym prírodným priestorom Bratislavy, v ktorom ostala čiastočne zachovaná pôvodná hviezdicovitá dispozícia. Stromoradia, ktoré lemovali jednotlivé komunikácie, už dožívajú, z mohutných líp ostali zachované len torzá kmeňov.

Dvojoblúkový kamenný most cez pôvodné dunajské rameno je v havarijnom stave, ale stále je pôsobivým architektonickým doplnkom. Rameno Dunaja sa zachovalo len v podobe terénnych depresií ktoré dotuje podzemná voda a tak sa vytvárajú väčšie či menšie vodné plochy. Najatraktívnejšia je Bažantnica na jar, keď ju pokryjú tisíce snežienok alebo chochlačiek či medvedieho cesnaku

Čo v parku rastie a žije

Najhodnotnejšie sú stromoradia, ktoré lemovali jednotlivé komunikácie, aj keď z mohutných líp ostali zachované len torzá kmeňov alebo pňové výmladky.

Najatraktívnejšia je Bažantnica na jar, keď ju pokryjú tisíce snežienok alebo chochlačiek či medvedieho cesnaku.

Múdre stromy

Súčasné využitie

Bažantica je významným prvkom ekologickej stability.

Kontakt

Lesy SR š. p., SNP č. 8, 97566 Banská Bystrica 1

Naplánuj si cestu

Otváracie hodiny

Bažantnica nie je prístupná pre verejnosť: Platí v nej 4. stupeň ochrany a podľa Zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny je tu zakázané pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka.  

Prístupnosť parku