Park v Rusovciach

Park v Rusovciach

Park s pestrou a bohatou históriou, ktorého prírodný charakter je stáročia spojený s riekou Dunaj ponúka množstvo príležitostí na spoznávanie hodnôt parkov a záhrad pre človeka.  Veríme, že po plánovanej obnove už čoskoro bude verejnosti prístupný a zmysluplne využívaný.

Druh:
historický park/záhrada
Forma ochrany:
Národná kultúrna pamiatka
Prevládajúci štýl:
Prírodno-krajinársky
Kraj:
Bratislavský
Obec:
Bratislava - Rusovce
Adresa:
Popis Bratislava – mestská časť Rusovce je mestská časť Bratislavy na pravom brehu Dunaja, južne od mestskej časti Petržalka
Nadmorská výška:
136 m.n.m.
Výmera:
15 ha
N 48.0494158
E 17.1514809

Z histórie

Tak ako obec  Rusovce, aj park má veľmi dlhú históriu, počas ktorej sa menila nielen jeho rozloha, ale aj architektonické stvárnenie,spôsoby využívania a vegetácia.  Najstaršia písomná zmienka o Rusovciach ako o Terra Uruzwar pochádza z roku 1208. Z roku 1264 je písomná zmienka o vybudovaní hradu. Údaje o jeho vzhľade sa však nezachovali. 

V roku 1646 gróf Štefan Zichy, predseda Uhorskej komory, získava panstvo Rusovce. Táto rodina sa stala takmer výlučnými zemepánmi obce na ďalších 200 rokov.  Predpokladá sa, že v tomto období bolo okolie kaštieľa upravené a udržiavané v duchu dobových zvyklostí.  

Prvýkrát zakreslili územie Rusovského parku dostatočne podrobne v rokoch 1782 až 1784 na mapách I. vojenského mapovania. Juhovýchodne od budovy kaštieľa  s dvoma bočnými krídlami je zakreslená obdĺžniková pravidelná plocha barokovej záhrady s murovanou ohradou. Pravidelnú sieť cestičiek lemuje stromová vegetácia. Priestor okolo záhrady je odlesnený až po rameno Dunaja.

Podoba dnešného kaštieľa pochádza z obdovbia rokov 1840 až 1850. Vtedajší majiteľ kaštieľa  Emanuel Zichy Ferraris ho podľa vzoru anglických panstiev prestaval  v tudorovskom štýle, ako pozornosť manželke, ktorá pochádzala z Anglicka. Na slávnostnom položení kameňa sa zúčastnil aj knieža Metternich. Prestavbou bol poverený viedenský architekt Franz Beer. Emanuelovo manželstvo ostalo bezdetné, a tak rodové dedičstvo prešlo na jeho brata Félixa, ktorý sa stal posledným zichyovským majiteľom panstva. Ten panstvo i kaštieľ v roku 1872 predal a pre svoju druhú manželku Lauru ho kúpil 62-ročný Hugo I., gróf Henckel z Donnersmarktu. Založil tu niekoľko majerov a fariem a tiež žrebčín, jeden z najúspešnejších v strednej Európe. V roku 1881 bola nanovo založená aj časť parku za Rusovským ramenom. Grófova manželka Laura prežila manžela o pätnásť rokov. Rok po jej smrti v roku 1906 dediči kaštieľ predali posledným majiteľom. Stali sa nimi manželia Elemér a Štefánia Lónyayovci. Tí pokračovali v úpravách kaštieľa v duchu svojej doby, pribudlo ústredné kúrenie a moderné kúpeľne. V parku dali postaviť vodárenskú vežu, tzv. minaret, aby mali dostatok vody. Park za kaštieľom sa vďaka svetoznámym záhradníkom zmenil na rozsiahly anglický park prechádzajúci voľne do okolitej krajiny. Interiér kaštieľa sa zapĺňal hodnotnými umeleckými dielami a nábytkom. Za Lónyayovcov dosiahlo panstvo svoj vrchol.  Záhradu kaštieľa považovala vtedajšia verejnosť za jednu z najkrajších a najpestovanejších veľkopanských sídiel. K parku patrilo aj veľké záhradníctvo Stephaneum, ktoré bolo známe aj mimo župy. Malo 36 skleníkov a obchodovalo vo veľkom aj formou zásielok železničnou dopravou do celej Európy.

V roku 1920 podľa Trianonu boli Rusovce začlenené do Maďarska a po II. svetovej vojne boli podľa parížskej dohody -15. októbra 1947 pričlenené k Československu. 1. januára 1972 boli Rusovce pričlenené k hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislave.

 

Dôležité mená v histórii

Princezná Štefánia

Štefánia žila na panstve do roku 1944, keď Lónyaovci odkázali majetok benediktínskemu opátstvu v maďarskom Pannonhalme. Manželia sa ku koncu života uchýlili do kláštora, kde po druhej svetovej vojne v auguste roku 1945 Štefánia zomrela. Princezná, po ktorej je pomenovaná známa bratislavská kaviareň Štefanka, nemala šťastný život. Narodila sa v zámku Belvedere v Belgicku ako dcéra belgického kráľa Leopolda II. Ako 15-ročná sa stala manželkou následníka rakúskeho cisárskeho trónu Rudolfa, no cisárovná Alžbeta ňou pohŕdala a manžel ju podvádzal.

V dôsledku milostných dobrodružstiev ju dokonca nakazil chorobou, pre ktorú sa stala neplodnou. Predtým porodila jednu dcéru a šesť rokov nato Rudolf spáchal samovraždu po tom, ako zavraždil svoju milenku Mary. Po jedenástich rokoch sa vydala za uhorského grófa Eleméra Lónyaya. Manželia sa po sobáši stiahli zo spoločenského života a utiahli sa do súkromia, do kaštieľa v Rusovciach. Počas prvej svetovej vojny zriadili pri kaštieli lazaret, v ktorom ako ošetrovateľka pracovala i Štefánia. Druhá svetová vojna znamenala zánik prosperujúceho panstva. V roku 1944 väčšiu časť kaštieľa obsadilo nemecké komando a o rok nato sovietske vojská, ktoré ho v priebehu jedného týždňa vydrancovali. Lónyay bol po Benešových dekrétoch vyhlásený za nepriateľa Československa.

Opis parku

Rusovský park sa nachádza v juhozápadnej časti Bratislavy, na pravom brehu rieky Dunaj, v mestskej časti Rusovce. Park je situovaný pri kaštieli, ktorý leží v centre a hlavný vstup do jeho areálu je z Balkánskej ulice. V súčasnosti sa za park považuje len priestor po Rusovské rameno, v minulosti však k nemu patrila aj časť za Rusovským ramenom, s ktorou tvoril jeden celok.

Súčasťou kaštieľa je zámocká záhrada s priľahlým lesoparkom, zaberajúca plochu viac ako 40 ha.  Lesy v okolí sídla a priľahlého územia boli postupne pretvárané jednotlivými majiteľmi do parkovej podoby. Najvýznamnejšie prestavby zámku ako aj záhrady sa uskutočnili v polovici 19. storočia, kedy bol celý komplex prestavaný do romantického štýlu anglickej neogotiky. V tomto duchu boli formované aj priľahlé časti pôvodných lesov. Vznikol veľký prírodno-krajinársky park, do ktorého zakomponovali aj regulované a upravené rameno Dunaja, na mape nazvané Alte Donau, ktoré ho rozdeľovalo na dve časti. Južne od kaštieľa, na mieste pôvodnej barokovej záhrady až po Rusovské rameno bola intenzívnejšie upravená časť s hustou sieťou chodníkov a spevnených plôch. V súlade s princípmi prírodno-krajinárskeho štýlu sa v parku striedali rozsiahle trávnaté plochy so skupinami stromov a krov. Na juhovýchodnom okraji parku bola situovaná ovocná a zeleninová záhrada, od okrasnej záhrady ju oddeľoval živý plot. V týchto miestach parková plocha susedila so záhradníctvom. Časť za ramenom sa rozkladala severovýchodným smerom až po polia v lokalite Zwischen den Garten (dnes Záhrady). V lokalite Schweitzer Weide sa nachádzala hájovňa, pre ktorú sa neskôr zaužívalo pomenovanie Švajčiareň. V tomto období vzniklo na južnej strane parku záhradníctvo, ktoré sa však pod menom Stephaneum stalo známe až o niekoľko desaťročí neskôr.

Podoba parku sa postupne menila aj za grófa Huga Henckela. Boli upravené trasy niektorých cestičiek. Najvýraznejšiu zmenu možno badať v časti parku za kanálom. Rozšírením a prepojením siete chodníkov vzniklo niekoľko okruhov, ktoré sprístupnili celý priestor. Pri jednej z cestičiek sa vytvoril kruhový spevnený priestor, v ktorom bol umiestnený altánok. Na mape z roku 1902 je vidno, že park už mal niektoré charakteristické prvky secesie. Pribudlo napríklad niekoľko ornamentálnych záhonov.

Vďaka neskorším majiteľom Lónyaovcom pribudla v juhovýchodnej časti parku architektonická dominanta – vodárenská veža s prvkami neogotického slohu. Pomocou nej distribuovali vodu do rôznych častí areálu. Podľa zachovaných plánov bola časť parku v okolí zámku zavlažovaná, rozvody viedli aj do susediaceho záhradníctva.  Vznikli aj terasovité záhony so strihanými drevinami a sochárskou výzdobou. Na západnej strane parku umiestnili koniarne a v severozápadnom rohu vytvorili niekoľkostupňový znížený štvorcový parter so schodíkmi na každej strane, ktorý býva nesprávne označovaný ako japonská záhrada.  Podľa zachovaných fotografií je japonská záhrada komponovaná ako priestor s drevenými pergolami na kamenných stĺpoch. Použité architektonické prvky sú veľmi nesúrodé. Na fotografiách je vidieť strihané živé plôtiky z krušpánu, ruže, vankúšovité skalničky, oporné kamenné múriky a pod. Tento priestor nemožno v žiadnom prípade označiť za japonskú záhradu, reprezentujúcu jedinečný a nezameniteľný spôsob záhradnej tvorby. Tradičné japonské záhrady vytvárajú idealizované krajiny, často veľmi  abstraktným a štylizovaným spôsobom. V tomto prípade ide o časť záhrady, ktorá plnila funkciu menšieho intímneho priestoru, kde mohli obyvatelia zámku v ústraní tráviť voľné chvíle. Riešenie kládlo veľký dôraz na detail, a aj keď bolo použitých množstvo rôznorodých prvkov, do jedného celku ich zjednocoval prísne geometrický pôdorys.

Čo v parku rastie a žije

Druhové zloženie drevín v parku vychádzalo v prvom rade z pôvodných drevín. Toto pomerne chudobné zloženie bolo v duchu prírodno-krajinárskych úprav postupne obohatené o niektoré nepôvodné druhy. Dominatu parku tvoria mohutné exempláre pagaštana konského V posledných rokoch sú však tak, ako väčšina populácii pagaštana v Európe značne poškodzované ploskáčikom pagaštanovým a tiež rôznymi hubovými škodcami.

Krásne a zároveň majestátne pôsobia platany javorolisté, ktoré sú považované za jednu z najatraktívnejších a zároveň najodolnejších parkových drevín. Taktiež tu môžeme vidieť zvyšky kompozícií z tvarovaných tisov a krušpánov. Stromovú výsadbu dopĺňajú lipy, javory, duby, gledíčie a iné okrasné dreviny. V jarných mesiacoch sa môžu návštevníci parku kochať neobyčajnou krásou rastlín, ktoré tu boli vysadené ako podrast pod stromy a medzičasom splaneli.Ako prvé sa niekedy už v januári objavujú svietivožlté kvety tavolínov zimných a vzácne tu možno vidieť aj mohutnejšiu príbuznú našej snežienky jarnej, snežienku elwesovu.

V priebehu marca a apríla rozkvitá v parku modrá záplava scíl, modraviek a fialiek. Okrem všadeprítomnej prirodzene sa vyskytujúcej scily viedenskej, tu kvitne tmavoazúrovými zvončekovitými kvetmi scilovka sibírska a scilám príbuzná modravka žiarivá. Farebnú plejádu dopĺňajú na slovensku pôvodné veternice, a to bielokvitnúca veternica hájna a žltokvitnúca veternica iskerníkovitá rastúca na území celého parku. Vo východnej časti parku možno vidieť veternicu apenínsku s fialovomodrými a belavými kvetmi, pôvodne rastúcu v Taliansku. Za zmieku stojí aj nezábudkám podobná brunera veľkolistá, tvoriaca bohatý porast v blízkosti prvého premostenia. Počas letných mesiacov kvitne v tôni stromov cyklámen purpurový so striebristo zdobenými listami.

Parky, okrasné záhrady a staré cintoríny sú veľmi cenným a vyhľadávaným životným prostredím pre celý rad živočíchov. Rusovský park nie je výnimkou. Aj on predstavuje domov a útočisko pre vzácne ako aj bežné živočíšne druhy.

Súčasné využitie

V súčasnosti je park v správe Úradu vlády SR a je verejnosti neprístupný avšak momentálne je v procese obnovy a pripravuje sa jeho sprístupnenie. Lesoparková časť, začínajúca za Rusoveckým kanálom, je značne využívaná na rekreačné účely.

 

Kontakt

kalka@rusovskypark.sk

Naplánuj si cestu

Otváracie hodiny

Prístupnosť parku

Ľutujeme tento park, žiaľ nie je prístupný pre verejnosť!