Park Mieru Humenné

Park Mieru Humenné

Park so starobylím pôvodom, ktorý sa nachádza v centre mesta Vás prekvapí mnohými architektonickými  unikátmi i malebnými prírodnými scenériami. Pri návšteve Vihorlatského múzea, ktoré sídli v kaštieli, nezabudnite navštíviť aj krásny park v jeho okolí.

Druh:
historický park/záhrada
Forma ochrany:
Národná kultúrna pamiatka
Prevládajúci štýl:
Zmiešaný
Kraj:
Prešovský
Obec:
Humenné
Adresa:
Nachádza sa v centre mesta Humenné a je súčasťou areálu kaštieľa.
Nadmorská výška:
159 m.n.m.
N 48.9391267
E 21.9095899722406
Informačné tabule
Náučný chodník
Sprievodcovské služby
Bezbariérový prístup
Parkovisko
Vstup so psom
Toalety
Ihrisko a iné športoviská
Občerstvenie
Svadobné a iné fotenie

Z histórie

Dnešný kaštieľ stojí na mieste pôvodného vodného hradu a spája sa so životom rodu Drugethovcov od začiatku 14. storočia. Vodný hrad vyhorel v roku 1619 a na jeho mieste bol vystavaný reprezentačný dvojpodlažný renesančný kaštieľ s arkádami. Tie boli smerom do dvora otvorené. V strede južného priečelia stála veža s padacím mostom a hlavnou bránou. Aj napriek tomu, že počas Drugethovcov boli urobené viaceré stavebné úpravy, kaštieľ mal stále renesančný výraz. Na začiatku 19. storočia sa majiteľmi kaštieľa stal rod Andrássy. Noví majitelia dali kaštieľ prestavať v duchu francúzskeho baroka. Andrássyovci vlastnili kaštieľ až do roku 1944. V roku 1947 budovu poškodil veľký požiar. Jej obnova sa uskutočnila v druhej polovici 20. Storočia.

Z archívnych údajov je však známe, že na konci 17. storočia bola pred priečelím kaštieľa panská záhrada a neďaleko od kaštieľa bola veľká záhrada.Koncom 18. Storočia si obaja vtedajší majitelia dali vybudovať rozsiahle parky. Heinrichs-Ruhe bola pomenovaná záhrada Heinricha van Dernath a Stephans-Ruhe bol pomenovaný park Štefana Csákyho. Jedna z nich bola vo francúzskom štýle a nachádzalo sa v nej veľa strihaných stromoradí. Začiatkom 19. Storočia pribudli do záhrad módne skleníky s exotickými rastlinami.

 

            Dnešný park okolo kaštieľa je spojený s menom Alexandra Andrássyho, ktorý dal na južnej strane kaštieľa dal vybudovať pravidelný francúzsky park a smerom na východ od kaštieľa prírodno-krajinársky anglický park s rybníkom, ktorý mal podľa dobových prameňov rozlohu 6 000 uhorských jutár.

Po požiari kaštieľa v roku 1947 sa uskutočnila aj obnova parku. Obnovený bol pravidelný parter pred južným priečelím. Neskôr okrajové polohy parku boli zabraté pre novú výstavbu. Boli vybudované školský areál, rodinné domy, skanzen, dom kultúry či pamätník.

Alexander Andrássy

Šľachtický rod Andrássyovcov pochádzal zo Sedmohradska. V 16. storočí sa rozdelil na dve vetvy – krásnohorskú (monockú) a betliarsku.

Humenské panstvo, ako čítame z údajov z roku 1905, vlastnil Alexander Andrássy. Mal majetky tiež v Hradišti, Veľatoch, Viničkách a v Maďarsku v Szegilongu, celkom vyše 15 000 holdov. Zaoberal sa intenzívnym poľnohospodárstvom. Pestoval hlavne obilie a krmoviny, ďatelinu, lucernu, hrachor. Dodnes stojí v Humennom jeho liehovar, v ktorom sa spracúvali prevažne zemiaky. Alexander Andrássy vlastnil v Humennom elektráreň. Postavil ju v rokoch 1906 – 1907. Okrem kaštieľa boli osvetlené aj ulice mesta a niektoré domácnosti. V roku 1936 ju predal Východoslovenskej energetike. Tehelňu, ktorú v Humennom postavil, predal v roku 1937 akciovej spoločnosti Grossman a spol.
Andrássyovci podporovali všetky cirkvi na území vtedajšieho Rakúsko–Uhorska. V roku 1904 venoval Alexander značnú sumu peňazí na opravu gréckokatolíckeho chrámu v Humennom.

Daroval pozemok humenskému atletickému klubu na výstavbu ihriska. Podporoval noviny Homonna és vidéke, ktorých zakladateľom a prvým šéfredaktorom bol Ladislav Réz, kalvínsky farár. V Humennom slúžil 6 rokov a počas jeho pôsobenia bola ku kostolu pristavená veža.

Alexander bol predsedom Červeného kríža v Humennom. Celkom 5-krát zvíťazil vo voľbách do Uhorského snemu za Humenné. Po vzniku prvej československej republiky sa politicky neangažoval. Správu majetku prenechal synovi Imrichovi a väčšinou sa zdržiaval v Budapešti.

Opis parku

Park má tvar obdĺžnika s dlhšou osou v smere z východu na západ a rozprestiera sa po celom obvode renesančného kaštieľa. Dispozične i kompozične je park viazaný na kaštieľ, ktorý je jeho dominantou.

Hlavný vstup do parku sa nachádza v jeho južnej časti cez štylizovanú bránu s dvoma murovanými piliermi, ktoré sú podstavcami pre plastiky leva a levice. Od vstupu do parku vedie k vstupu do kaštieľa chodník, ktorý je z oboch strán lemovaný dvojradovými živými plotmi. Parter je rozdelený na štyri časti, ktoré sú symetricky identické.V dvoch väčších častiach sa nachádzajú plytké kruhové fontány. Vo východnej i západnej časti sa nachádzajú kamenné schodiská s podstavcami, na ktorých boli kedysi umiestnené originálne plastiky. Na západnom schodisku sa nachádzajú kópie pôvodných plastík .Originály plastík alegórií sa nachádzajú vo vnútornom nádvorí pod arkádami. Unikátom nádvoria je, že sa tu našla pôvodná kamenná studňa, ktorú sa podarilo obnoviť.  No fascinujúce je jej osadenie, ktoré je pod úrovňou súčasného nádvoria a predpokladá sa, že celé nádvorie bolo pôvodne znížené na spôsob talianskych rajských dvorov so schodiskami, cez otvorené arkády.  Do dnešných dní sa zachovala grotta, ktorá sa ukrýva vo svahu. Jej úkryt však odhaľuje pôvodná hrabová aleja lemujúca zaniknutý chodník k vstupu do grotty. V parku sa kedysi nachádzala aj romantická drobná architektúra ako japonský pavilón.

Čo v parku rastie a žije

Park je Národnou kultúrnou pamiatkou so vzácnymi drevinami, medzi ktorými vyniká  ginko dvojlaločné, rastie v blízkosti  romantickej  hrabovej aleje.  Vzácny strom ginko je vedený v katalógu chránených stromov. Obvod humenského  kmeňa ginka  je 253 cm, vysoký je viac ako 20 m, priemer koruny je 15 m a má vraj 150 rokov. V najvýchodnejšej časti parku sa nachádza majestátny dub letný, ktorého obvod je až 660 cm. Iste si pamätá 18. storočie. V parku sa nachádza pôvodne tvarovaná hrabová stena, ktorá kedysi vytvárala obojstrannú aleju. Nachádzali sa tu i lipová či platanová aleja.

Dajú sa tu obdivovať napríklad majestátne duby, buky,jasene  či borovice, ale aj platan javorolistý, ginko dvojlaločné, gledíčia trojtŕňová, agát biely alebo ľaliovník tulipánokvetý.
 

Súčasné využitie

Kaštieľ spolu s parkom je otvorený širokej verejnosti. V Parku Mieru v Humennom sú nainštalované informačné panely. Tieto panely pomôžu turistom či samotným obyvateľom mesta uvedomiť si, aké vzácne dreviny sa v parku nachádzajú. Celkovo sú v parku osadené tri panely, pri kaštieli, pri amfiteátri a v centre parku. Na informačných tabuliach je okrem krásnej dobovej fotografie kaštieľa a parku i maľovaná mapa. Jej súčasťou sú číslami označené stromy a ich názvy, ktoré môžeme v parku nájsť. Humenský park bol v roku 1963 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Podľa prieskumu z roku 2006 sa v parku nachádza 883 stromov, z nich väčšinu tvoria listnaté dreviny a zvyšok ihličnany. Z týchto bolo za pomoci botanika Vihorlatského múzea vybraných 7. Išlo hlavne o to vybrať čo najzaujímavejšie a netradičné dreviny. Pri jednotlivých stromoch boli osadené kamene s číslami, aby bolo čo najjednoduchšie daný strom nájsť a obdivovať.

Kontakt

Vihorlatské múzeum Humenné: +421 (0) 57/775 22 40

Naplánuj si cestu

Park sa nachádza v areáli Vihorlatského múzea priamo v centre Humenného

Otváracie hodiny

Vstup do areálu počas turistickej sezóny ( 1. máj – 31.október) pondelok- nedeľa je od 9:00 hod. do 19:00 hod. Mimo sezóny: pondelok- piatok od 9.00-15.00 - Pre vopred ohlásené návštevy (min 5 osôb)

Prístupnosť parku

Tento park, je prístupný pre verejnosť!