Jasov

Jasov

Záhrada rádu premonstrátov má ako jediná na Slovensku  v pôvodnej podobe zachovanú pravidelnú dispozíciu  v barokovom slohu. Záhrada je pozoruhodná pôvodnými sadovníckymi prvkami, tvarovanými drevinami a súmernou sieťou chodníkov. Záhrada spolu s kláštorom tvorí unikátny komplex hodný pozornosti na svetovej úrovni.

Druh:
historický park/záhrada
Forma ochrany:
Národná kultúrna pamiatka
Prevládajúci štýl:
Prírodno-krajinársky
Kraj:
Košický
Obec:
Jasov
Adresa:
Nachádza sa vo východoslovenskej obci Jasov, západne od Košíc
Nadmorská výška:
263 m.n.m.
N 48.6822800
E 20.9672020
Brožúra, leták
Bezbariérový prístup
Parkovisko

Z histórie

Na mieste dnešného neskorobarokového kláštora stál pravdepodobne už v roku 1228 drevený kláštor ako prvý kláštor rádu premonštrátov.  Neskôr dostal podobu románskej kamennej stavby a v čase gotiky podobu opevneného hradného kláštora. Túto pevnosť koncom štyridsiatich rokov 18. storočia za prepošta Sauberera zbúrali a nahradili ho veľkolepou neskorobarkovou architektúrou.  Autorom projektu bol pravdepodobne viedenský architekt Anton Pilgram. Výkonným staviteľom bol Anton Salzgeber pôvodom z Tirolska.  Záhrada pri kláštore v Jasove vznikala súčasne s kláštorom .

Veľmi pútavo opísal kláštorný areál aj so záhradou známy cestovateľ Rotenstein. Okrem iného sa v opise zmieňuje aj o krásnom výhľade na oboru plnú diviny a záhradné pavilóny z reprezentačnej siene kláštora. Tiež opisuje nádhernú kvetinovú záhradu, v ktorej pozadí možno vidieť množstvo pomarančovníkov a rôznych tropických rastlín a po pravej strane ovocný sad so štepnicou. Z druhej polovice 18. storočia pochádza aj historicky najcennejší prvok okrasnej záhrady – živá tvarovaná dvojitá hrabová stena vysoká takmer 4,5 metra, ktorá lemovala záhradu obdĺžnikového tvaru po oboch pozdĺžnych stranách.    

Premonštrátsky kláštor bol dôveryhodným miestom, kde sa vyhotovovali a podpisovali dôležité listiny (niečo ako dnešný notársky úrad). Na konci 19. storočia rád premonštrátov v Jasove vlastnil manufaktúru na výrobu kachličiek, výrobu rúr, tehelňu, tlačiarne a parnú pílu. Vlastnili a prenajímali ďalším podnikateľským subjektom hutu na spracovanie rúd a výrobu kovov, rudné bane, kameňolom s ťažbou mramoru, hámor a mlyny. Kláštoru patrila poľnohospodárska pôda o výmere viac ako dvadsaťtisíc hektárov. Začiatkom 20. storočia mali dokonca vlastnú elektráreň.

 

Dôležité mená v histórii parku

 

 

Andreas Sauberer (1770-1779)

Opát Andrej Sauberer sa ešte v roku svojho príchodu do Jasova stal, po smrti prepošta Goldegga, novým jasovským prepoštom (bol ním až do svojho skonu v roku 1779). Svoje odhodlanie hospodársky a duchovne povzniesť upadajúce opátstvo čoskoro po nástupe na prepoštský stolec začal napĺňať konkrétnymi činmi. Je obdivuhodné, že aj napriek neľahkej úlohe pri konsolidácii hospodárskych pomerov konventu sa rozhodol pre radikálne opatrenie týkajúce sa stavby nového kláštora a jej financovania. S príchodom energického a organizačne nadaného opáta začala nová, najskvostnejšia kapitola dejín premonštrátskeho kláštora v Jasove. Sauberer nielenže dal postaviť nový kláštor a kostol, v podobe, v akej ich poznáme dnes, ale zároveň pozdvihol hospodársky život tak kláštora ako aj celej obce. Po zastabilizovaní finančných pomerov prepoštstvo nastúpilo cestu ekonomickej prosperity.

Zakrátko po nástupe do funkcie sa odhodlal k prestavbe, no v skutočnosti pre výstavbu nového kláštora v neskorobarokovom slohu. Veľkoryso poňatý projekt prestavby opevneného stredovekého kláštora, ktorý do základov zbúrali, začal zrejme už v polovici 40-tych rokov 18. storočia. Podľa záznamu z 19. storočia, objaveného na zadnej strane hlavného oltára v jasovskom kostole, práce začali položením základného kameňa v roku 1745.

Úspechy opáta Sauberera neušli pozornosti cisárskeho dvora. Vďaka privilégiám Márie Terézie bol jasovský konvent, po predchádzajúcom súhlase uhorských stavov, 19. novembra 1770 povýšený na samostatný kláštor. Opát sa stal kráľovniným dôverníkom a prelátom uhorskej dolnej tabule s právom zúčastňovať sa zasadnutí krajinského snemu. Vyvrcholením Saubererovej svetskej kariéry bolo v roku 1774 vymenovanie za dvorného radcu Márie Terézie.

Anton Pilgram

Franz Anton Pilgram (* 7. jún 1699, Feldkirchen in Kärnten – † 28. október 1761, Viedeň) bol významný rakúsky barokový architekt, ktorý sa preslávil ako staviteľ kláštorov a chrámov na území bývalej Habsburskej monarchie. Pre jeho diela je charakteristická slohová čistota, kvalita a vyváženosť architektonických aj výtvarných zložiek.

Otázku autorstva projektu kláštora vyriešili historické výskumy, ktoré potvrdili stavbu ako dielo významného rakúskeho architekta a staviteľa Franza Antona Pilgrama (1699 – 1761), pôvodom z Korutánska, ktorého už na Slovensku preslávila výstavba Kostola a kláštora svätej Alžbety sestier alžbetínok v Prešporku.

Podľa dobových záznamov Pilgram pracoval na jasovskej stavbe už na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov. Jeho zásluhou tu vzniklo stavebné dielo v mimoriadne úspešnom dispozičnom rozvrhu s centrálnou stavbou kostola symetricky doplnenou na oboch stranách trojtraktovými krídlami so samostatnými dvormi – reprezentačnými priestormi prelatúry na jednej strane a konventu na strane druhej. Koncepcia stavieb v Jasove vychádzala z predlôh starších barokových kláštorných súborov – benediktínskeho kláštora v Göttweigu, cisterciánskeho v Szentgotthárde a premonštrátskeho v Louke. Zbúranie starších stavieb od základov mu umožnilo realizovať veľkorysú koncepciu kláštora osadeného v malebnej krajine, nezaťaženú a neobmedzovanú uličnou zástavbou, s ktorou sa Pilgram musel vysporiadať pri realizácii bratislavského kláštora alžbetínok v rokoch 1739 – 1745. Keď 28. októbra 1761 Pilgram zomrel, pokračovatelia v jeho diele, palier Anton Salzgeber, pôvodom z Tirolska, a murársky majster Sebastian Cehmayster, mohli nadviazať na Pilgramove projekty a zavŕšiť stavbu celého komplexu.

Opis parku

Kláštorná baroková záhrada s oranžériou nadväzuje na architektúru kláštora a je jeho kompozičným pokračovaním. Súčasťou komplexu kláštora sú aj vnútorné sadovnícky upravené dvory so štvorcovým pôdorysom ako aj prírodno-krajinársky park s jazerami. Na konci barokovej záhrady sa nachádza veľkolepá oranžéria.  Celý komplex kláštora predstavuje dôstojnú stavbu, ktorá je citlivo vsadená do nádherného prírodného prostredia. Zaujímavosťou kláštora je, že má 365 okien, 12 veľkých komínov a 4 vstupné brány.

Samotná kláštornná záhrada má tvar obdĺžnika. Na jednom konci ju uzatvára fasáda budovy kláštora a na druhom spomínaná oranžéria. Zo strán sa nachádza vzácna dvojitá tvarovaná hrabová stena. Pravidelná parková úprava krušpánových ornamentálnych záhonov v prednej časti záhrady je jej najvzácnejším prvkom a spadá do obdobia barokových záhradných úprav. Po pravej strane sa nachádzal ovocný sad (štepnica) a po ľavej strane sa v pravidelných štvorcových plochách kedysi pestovala zelenina.  Pred kláštorom sa v prednej časti parku nachádza fontána. V minulosti záhradu dopĺňala aj záhradná architektúra, ako sú lavičky, smetné koše či slnečné hodiny, ktoré sa zachovali dodnes.

Čo v parku rastie a žije

Záhrada je rozdelená na šesť tabúľ. Prvé štyri sú ohraničené barokovým ornamentom zo živého plota z krušpánu vždyzeleného, ktorý je asi  80 cm vysoký. V centrálnej časti záhrady, kedysi dominoval kruhový rondel z líp, z ktorého boli štyri východy. Dnes sa však už jeho tvar strihaním neudržiava. Záhradu dopĺňajú tvarované solitéry -  tisy a krušpány. Piata a šiesta tabuľa boli doplnené výsadbou cudzokrajných drevín  ako sofora japonská, jaseň štíhly previslý, ginko dvojlaločné, ľaliovník tulipánokvetý, platan západný či magnólia Soulangeova. Za zmienku stojí aj majestátny sekvojovec mamutí, ktorý sa nachádza pred kláštorom v prednej časti parku.

Súčasné využitie

V súčasnom období kláštor i kostol postupne dostávajú svoju pôvodnú podobu a plnia aj svoje pôvodné poslanie. Vďaka tomu, toto miesto opäť ožíva čulým životom a priťahuje pozornosť návštevníkov z blízkeho i širšieho okolia. Dnes je v plnej miere prístupný kompletne zrekonštruovaný Kostol svätého Jána Krstiteľa (po veľmi vydarenej rekonštrukcii sa skvie bohatstvom svojej interiérovej výzdoby) a v obmedzenej miere i preslávená kláštorná knižnica a kláštorná záhrada.

Kontakt

Rád Premonštrátov – Opátstvo Jasov: + 421 903 632 606

Naplánuj si cestu

Do Jasova sa dá najlepšie dostať autom alebo autobusom z Košíc.

Otváracie hodiny

Prehliadku jasovského kláštorného komplexu si treba vopred telefonicky dohodnúť.

Prístupnosť parku

Tento park, je prístupný pre verejnosť!