Zámocké záhrady v Holíči

Zámocké záhrady v Holíči

Zámocké záhrady v Holíči sa opäť stávajú centrom relaxu a turizmu, a to aj vďaka novovytvorenej "Bylinkovej záhrade"

Druh:
historický park/záhrada
Forma ochrany:
Národná kultúrna pamiatka
Prevládajúci štýl:
Prírodno-krajinársky
Kraj:
Trnavský
Obec:
Holíč
Adresa:
Zámocké záhrady v Holíči sú súčasťou Holíčskeho zámku a nachádzajú sa v v tesnej blízkosti centra mestečka Holíč
Nadmorská výška:
50 m.n.m.
Výmera:
8 ha
N 48.8086787
E 17.1565645
Informačné tabule
Bezbariérový prístup
Parkovisko
Toalety
Ihrisko a iné športoviská
Občerstvenie
Svadobné a iné fotenie
Víkend otvorených parkov a záhrad

Z histórie

Prvotné úpravy areálu holíčského hradu boli realizované počas obývania hradu grófom Coborovským. Tieto úpravy sa dodnes nezachovali, pretože boli prekryté rozsiahlymi úpravami areálu realizované cisárom Františkom Štefanom Lotrinským.
Od roku 1730 sa začali veľmi intenzívne parkové úpravy okolia holíčskeho zámku.

Presné časové ohraničenie vzniku zámockých barokových záhrad nemáme. Najpozoruhodnejším podkladom o zámockých záhradách je plán z polovice 18. storočia označený ako "Plan du chateu et fasaderie de Holics". Zámocké záhrady v Holíči predstavovali príklad veľkopanského barokovo-klasicistického sídla, ktorého veľkosť bola v slovenských podmienkach ojedinelým javom. Súčasťou parku bola baroková bažantnica. Stromy vysadené v záhradách tvorili aleje okolo chodníkov a ciest. Prevažoval Pagaštan konský. Časť z nich je dodnes zachovaná. Celý areál zámockých záhrad bol prerušený vodnými zavlažovacími kanálmi.

Plocha ďalšej časti budúceho zámockého parku vznikla po ukončení prestavby hlavnej budovy úpravou dna vnútornej zámockej priekopy. Podľa francúzskych vzorov tam vznikli rozsiahle zložito štruktúrované symetrické ozdobné kvetinové záhony rozmiestnené okolo celej zámockej budovy. Parkovo boli upravené aj zatrávnené horné časti zámockých bastiónov, kde rovnako vznikli zavlažované kruhové záhony. Výhodou umiestnenia kvetinových záhonov vo vnútornej priekope bolo využitie plochy, ktorá by okrem plánovaného vojenského využitia nemala inú funkciu. Zároveň sa krása kvetinových záhonov dala vychutnávať z výšky okolitého terénu, odkiaľ mohla ešte lepšie vyniknúť.

O rozľahlí park sa starali renomovaní záhradníci a odborníci najmä z cudziny, ktorým pomáhali domáci obyvatelia. V roku 1750 pôsobili v Holíči dvaja lotrinský záhradníci – Durnoy a La Clange, ktorý sa okrem starostlivosti o okrasné dreviny venovali aj množeniu a pestovaniu ovocných drevín

Zámocké záhrady prešli mnohými zmenami, už koncom 18. storočia sa menil charakter parku na hospodársky resp. prechádzkový les, záhrady boli zjednodušené. O ďalšom osude zámockých záhrad vieme málo, čiastočne ho charakterizujú katastrálne mapy z 19. storočia. S určitosťou vieme, že úplne zanikli po roku 1918.

Opis parku

Parkové úpravy okolia holíčskeho zámku začali okolo roku 1730 .Prístupovú cestu k zámku lemovali štyri rady stromov. Táto aleja začínala už za cestou na protiľahlom kopci a končila lievikovitým zúžením v strede palisádového chodníka. Trasa aleje sa zachovala do súčasnosti. Usporiadanie priestoru bolo riešené tak, aby zámok pri pohľade od mesta dominoval celému priestoru

Plocha ďalšej časti budúceho zámockého parku vznikla po ukončení prestavby hlavnej budovy úpravou dna vnútornej zámockej priekopy. Podľa francúzskych vzorov tam vznikli rozsiahle zložito štruktúrované symetrické ozdobné kvetinové záhony rozmiestnené okolo celej zámockej budovy.

Fasády hospodárskych objektov a dolnú časť múrov zámku pokrýval dekoratívny brečtan. Okolo zámku bol systém viacerých stromových alejí,ktoré pozostávali zo stromov s umelo vymodelovanými korunami a tiež živé ploty.Za vodnou priekopou renesančnej pevnosti bol park riešený ako barokovo-klasicistická bažantnica. Strihané živé ploty boli veľmi výrazným architektonickým prvkom bažantnice. Usmerňovala pohľady nielen na fontány, ale i na dôležité objekty v okolitej krajine. Bažantnicu pretkával systém odvodňovacích kanálov.

Na prelome 18.-19.storočia dostal holíčsky zámocký park novú podobu.  Úprava bola už striedmejšia, inšpirovaná anglickým vzorom.Holíčske bažantnice boli v priebehu 19.storočia stále v prevádzke a aj celý zámocký park sa niekedy označoval aj ako bažantnica.Vzhľadom na to že zámok prestal v 19.storočí slúžiť ako reprezentatívne sídlo, ani starostlivosť o park nebola taká,
ako si barokovo- klasicistická úprava vyžadovala a park tým chátral. Zámok a park tvoril jeden kompozičný prvok, ktorý dominoval mestu až do vzniku prvej ČSR, kedy bola bažantnica vyrúbanú. Vyrúbaním bažantnice začal strácať tento celok svoje dominantné postavenie v obci. Vyvrcholilo to nakoniec odstránením mnohýchvedľajších budov, ktoré sa podieľali na tejto významnej slohovej kompozícii. Charakter novej zástavby a umiestnenie nevhodných prevádzok, areál zámku ďalej znehodnotil.

Čo v parku rastie a žije

Pôvodná rozloha parku sa nezachovala. Bažantnica, ktorá bola v minulosti dominantou parkovej plochy, sa vsúčasnosti využíva ako plocha pre pestovanie poľnohospodárskych plodín. Na území bažantnice sa zachovali torzá pôvodnej historickej aleje pagaštana konského – Aesculus hippocastanum. Aleja má významnú krajinársku a dendrologickú hodnotu. Čiastočne sa zachovala aj aleja pagaštana konského – Aesculus hippocastanum západne od kaštieľa,
Ďalšia historická aleja, ktorá sa v rámci historického areálu zachovala lemuje prístupovú cestu k zámku.
Prístupovú cestu od hlavnej brány lemujú štyri rady stromov. V súčasnosti sa zachovalo torzo štvorradovejaleje, ktorá začína pri ceste a končí v úrovni hospodárskych budov. Kostru aleje tvoria lipa malolistá – Tila cordataa pagaštan konský – Aesculus hippocastanum. Vek niektorých jedincov môžeme stanoviť na viac ako 150 rokov. Dreviny sú významné z hľadiska historického,spoločenského i dendrologického.

Plochu zelene v okolí kaštieľa tvoria trávnaté plochy s výsadbami mladých drevín.

Zaujímavosťou Holíčskeho zámku je tzv. "Bylinková záhrada", ktorú je možné navštíviť v rámci otváracích hodín.

V súčasnosti je tu vysadených množstvo byliniek napríklad rôzne druhy mäty, Echinacea, levanduľa, ovocných stromov - čerešne, jablone, hrušky, ovocné a okrasné kríky - ríbezle, angrešty, a pod.

 

 

Súčasné využitie

Objekt kaštieľa a okolitý park patrí do majetku mesta Holíč. Časť budovy kaštieľa sa využíva ako múzeum a galéria. Na niektorých hospodárskych objektoch už rekonštrukcia prebehla a využívajú sa ako reprezentatívne priestory. Časť hospodárskych budov je nevyužívaná a na niektorých objektoch sa realizujú rekonštrukčné práce.

V juhovýchodnej časti areálu Holíčskeho zámku. sa náchádzaj "Bylinková záhrada", ktorá spolu s priľahlým sadom sú historicko-rekreačným miestom a strediskom cestovného ruchu.

Kontakt

č.t.: 0907 657 884, tikholic@holic.sk

Naplánuj si cestu

Zámok v Holíči sa nachádza blízko centra mesta a je dostuoný pešo, autom alebo autobusom zo Skalice

Otváracie hodiny

Otváracia doba bylinkovej záhrady na zámku:

Mesiace : Apríl - jún
Po. – Pia. 10,00 – 19,00 hod.
So. – Ne. 13,00 – 19,00 hod.

Mesiace : Júl - august
Po.- Pia. 10,00 – 19,00 hod.
So. – Ne. 10,00 – 19,00 hod.

Mesiac : september
Po. – Pia. 10,00 – 18,00 hod.
So. – Ne. 13,00 – 18,00 hod.

Prístupnosť parku

Tento park, je prístupný pre verejnosť!