Park v Svätom Antone

Park v Svätom Antone

História parku a kaštieľa vo Svätom Antone sa spája s jednou z najvýznamnejších európskych šľachtických rodín – Coburgovcami. V 19. Storočí sa nádherne upravený park spomína aj ako „malé Versailles“.

Druh:
historický park/záhrada
Forma ochrany:
Národná kultúrna pamiatka
Prevládajúci štýl:
Prírodno-krajinársky
Kraj:
Banskobystrický
Obec:
Svätý Anton
Adresa:
Nachádza sa 4 km JV od Banskej Štiavnice, priamo v obci Svätý Anton je súčasťou Múzea v Svätom Antone.
Nadmorská výška:
435 m.n.m.
Výmera:
5 ha
N 48.4212898
E 18.9442974
Informačné tabule
Náučný chodník
Brožúra, leták
Parkovisko v blízkosti
Vstup so psom na vôdzke
Toalety
Občerstvenie v blízkosti
Svadobné a iné fotenie
Víkend otvorených parkov a záhrad

Z histórie

Prvé zmienky o Svätom Antone sú z roku 1266, keď sa Scentantollo spomína ako jedna z dedín čabraďského panstva, ktoré patrilo rodu Huntovcov. V roku 1629 daroval kráľ Ferdinand II. za vojenské zásluhy v bojoch proti Turkom hrad Sitno spolu s majetkami Petrovi Kohárymu, ktorý mal panstvo v prenájme od roku 1622. Koháryovci vlastnili Svätý Anton do roku 1826, keď ich rod vymrel po meči. V roku 1744 si dal predstaviteľ daného rodu A.J. Koháry postaviť reprezentačné neskorobarkové feudálne sídlo na mieste staršieho hradu, ktorý sa spomína už v roku 1415 ako castellum.Uvedený kaštieľ prešiel rekonštrukciami aj v období renesancie pod vedením staviteľa G.Ferrariho.. Koháry patril k novej uhorskej aristokracii oddanej Habsburgovcom. Súčasťou areálu kaštieľa bol aj nádherný park, ktorý voľne prechádzal do okolitej krajiny. Historické dokumenty o tom, ako vyzeral v minulosti nie sú známe. Predpokladá sa, že najväčší rozkvet park zažil pri dostavbe kaštieľa okolo roku 1750. 

V roku 1829 získal sitnianske panstvo Ferdinand Juraj August Coburg, manžel jedinej dedičky koháryovských majetkov Márie Antónie Gabriely. Coburgovci sa vo Svätom Antone zdržiavali s prestávkami až do roku 1944, keď odtiaľ odišiel posledný Coburg – bulharský cár Ferdinand.

 

Dôležité mená v histórii parku

Koháryovci

Rod Koháryovcov sa na historickej scéne uhorských dejín presadil v období 17. storočia hlavne vďaka vojenským schopnostiam, disciplínou a taktikou svojich mužských potomkov, čo im umožnilo preniknúť medzi elitu uhorskej spoločnosti. Už prvý známy potomok rodu Juraj sa spomína ako člen vojska Mateja Korvína. Jeho schopnosti zdedil syn Imrich, vnuk Peter i pravnuk Štefan I., ktorí sa preslávili v protitureckých bojoch.
A.J. Koháry, ktorý dal v roku 1744 prestavať renesančný palác na neskorobarokové feudálne sídlo bol  generálom cisárskych vojst a hontianskym županom.

Ferdinand Bulharský Coburg

Posledné dieťa Augusta a Klementíny Ferdinand Maximilián Karl Leopold Mária sa narodil v roku 1861 vo Viedni. Získal vojenské aj civilné vzdelanie. Ako 26 ročný sa ujal vlády v Bulharsku, kde v roku 1887 vo Velikom Tarnove prisahal na ústavu.

Ovládal viacero jazykov a po nástupe na trón sa rýchlo naučil aj po bulharsky. Všetky sily upriamil na zahraničnú politiku, kde sa mu podarilo získať nezávislosť od Turecka a Ruska. V roku 1908 vyhlásil Bulharsko za nezávislé cárstvo a dal sa korunovať za bulharského cára.

V roku 1893 sa Ferdinand oženil s Máriou Lujzou Parmskou. Narodili sa im štyri deti : Boris (1894 – 1943) , Cyril (1895 – 1945), Eudoxia (1898 – 1985) a Nadežda (1899 – 1958). Krátko po pôrode štvrtého dieťaťa Mária Lujza umrela. Druhýkrát sa Ferdinand oženil v roku 1908 s Eleonórou von Reuss- Köstritz, s ktorou už deti nemal.

Veľmi rád chodil na Slovensko, kde sa zdržiaval v kaštieli na Prednej Hore a vo Svätom Antone. Svoju reumu si liečil niekoľkokrát v Piešťanoch, navštevoval aj kúpele Sliač a Korytnica. S obľubou chodil na Sitno, Čabraď a Muráň.

Vlastnil terénne auto značky Mercedes, ktoré obdivovali hlavne deti, keď prechádzal svojimi obľúbenými miestami. Slovensko opustil definitívne v roku 1944, kedy odcestoval do Coburgu, kde v roku 1948 umiera.

Zostalo po ňom mnoho vedeckých prác a prírodovedných zbierok v múzeách v Coburgu a Sofii, ktoré založil on sám. K láske k prírode viedol aj svoje deti, s ktorými veľmi rád chodieval na prechádzky. Svedectvom jeho záľuby o prírodné vedy je botanický stolík umiestnený vo Ferdinandovej knižnici. Sú na ňom vlastnoručné kresby a osobné cárove zápisky. Prvú kresbu namaľoval ako 16-ročný chlapec a poslednú ako 73-ročný zrelý muž.

Opis parku

Rozsiahly prírodno-krajinársky park sa nachádza v okolí tzv. Koháryovského kaštieľa a voľne prechádza do lesoparku. Na východnej strane od kaštieľa sa nachádza ovocná záhrada so skleníkom, ktorá zásobovala kaštieľ ovocím. Severným smerom od kaštieľa sa nachádza baroková sýpka. Pravidelné parkové úpravy vo francúzskom štýle sa nachádzali na piatich terasách za a vedľa kaštieľa. Pozostatkom z nich je malá baroková kompozícia z tvarovaného krušpánu na štvrtej terase. Baroková úprava parku bola zrealizovaná asi v štyridsiatich rokoch 18. storočia.  K ďalším úpravám parku došla asi v spojitosti s úpravami kaštieľa v roku 1860. Nový majiteľ Filip Coburg park rozšíril o prírodno-krajinársku časť a lesopark. Nad hranicou lesoparku pokračoval hospodársky les. V tomto zložení sa park, lesopark a lesy zachovali dodnes. Kompozícia parku vychádza z tradičného členenia. V blízkosti kaštieľa sú upravené štyri terasy, piata je už súčasťou prírodno-krajinárskej kompozície. Na najvyššej terase sa nachádza jarierko. Zachovaný vodný systém z prvej polovice 18. storočia je napájaný niekoľko kilometrov dlhým náhonom s akvaduktami z Kolpašského potoka a tvoria ho dva jazierka spojené vodopádmi a kaskádami.  Tento unikátny vodný systém plnil viacero funkcií. Jednak slúžil na zavlažovanie rastlín a tiež jeho reguláciou pri jarnom topení snehu či búrkových zrážkach sa zabraňovalo záplavám v dolnej časti parku či v kaštieli. Romantické zákutia s lavičkami, mostíkmi a altánmi dopĺňa umelo vytvorená jaskyňa - grotta. K novodobejším prvkom patrí Kaplnka sv. Huberta. Park je nádherný v každom ročnom období a prechádzka v ňom poteší oko aj srdce.

 

Dochovaná drobná architektúra v parku:

Umelo vytvorená jaskyňa –grotta

Altány

Mostíky

Kaplnka sv. Huberta

Čo v parku rastie a žije

Až do roku 1995 bol dominantou lúky pred jaskyňou skoro 120-ročný exemplár Sekvojovca mamutieho. 19. júla 1878 ho v parku zasadil Filip Coburg pri príležitosti narodenia svojho jediného syna Leopolda. Začiatkom 90. Rokov 20. Storočia tento krásny strom pravdepodobne zasiahol blesk a napriek mnohým pokusom o záchranu sekvojec nakoniec vyschol. V posledných rokoch tu bolo zasadených niekoľko Sekvojovcov mamutích ako nástupcov uvedeného exempláru.

V parku sa nachádza veľa viac ako storočných stromov unikátnych rozmerov. Pre park charakteristická obojstranná lipová aleja na tzv. Pánskej ceste bola tvorená lipou malolistou. Nakoľko však bolo mnoho zo stromov, ktoré túto aleju tvorili zdravotne narušených a trpeli hubovitými ochoreniami, v roku 1999 sa pristúpilo k rekonštrukcii aleje – staré a choré stromy boli nahradené odrastenými stromami toho istého druhu.

Súčasné využitie

Park je súčasťou expozície Múzea v Svätom Antone a veľmi vhodným spôsobom dopĺňa tu vytvorené expozície – poľovnícku i umelecko-historickú. Koháryovci i Cobugovci boli vášniví poľovníci i milovníci prírody. Návštevnosť kaštieľa i parku stúpa každý rok a park sa využíva na usporiadanie rôznych vzdelávacích či kultúrno-spoločenských podujatí ako sú napríklad každoročné Dni sv. Huberta. V blízkej budúcnosti sa plánuje i veľká obnova kaštieľa i jeho vnútorného nádvoria. Park je udržiavaný a už niekoľko rokov sa zapája do medzinárodného podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad.

Kontakt

telefónne číslo kaštieľ Svätý Anton:045 691 39 32

Naplánuj si cestu

Park sa nachádza v Svätom Antone, je dostupný autom či autobusom z Banskej Štiavnice.

Otváracie hodiny

Park je pre verejnosť otvorený nepretržite, okrem pondelkov

Prístupnosť parku

Tento park, je prístupný pre verejnosť!