Park vo Svätom Antone

Park vo Svätom Antone

Nádherný neskorobarokový kaštieľ s priľahlým parkom sa spája s významnými šľachtickými rodmi Koháry a Coburg.

Druh:
historický park/záhrada
Forma ochrany:
Národná kultúrna pamiatka
Prevládajúci štýl:
Prírodno-krajinársky
Kraj:
Banskobystrický
Obec:
Svätý Anton
Adresa:
Nachádza sa 4 km JV od Banskej Štiavnice, priamo v obci Svätý Anton je súčasťou areálu Múzea v Svätom Antone.
Nadmorská výška:
450 m.n.m.
Výmera:
5 ha
N 48.4212898
E 18.9442974
Informačné tabule
Náučný chodník
Brožúra, leták
Parkovisko v blízkosti
Vstup so psom na vôdzke
Toalety
Občerstvenie v blízkosti
Svadobné a iné fotenie
Víkend otvorených parkov a záhrad

Z histórie

Obec Svätý Anton  vznikla pri obchodnej ceste spájajúcej kedysi Balkán s Krakovom a Pobaltím. Prvá písomná zmienka o obci je už z roku 1266. Dominantou obce je barokovo-klasicistický kaštieľ, ktorý bol postavený na mieste menšieho opevneného hradu spomínaného už v 15. storočí. Patrí k tej skupine feudálnych sídiel, ktoré vznikli počas veľkej stavebnej činnosti uhorskej vojenskej aristokracie, oddanej Habsburgovcom , ktorá zbohatla v protitureckom odboji. Na jeho stavbe, výzdobe a neskoršej prestavbe sa podieľali významní európski architekti a umelci (GiulioFerrari, Ján Entzenhofer, Anton Schmidt a Dionýz Stanetti). Kaštieľ obývali dva šľachtické rody. Koháryovci, ktorí ho dali postaviť do dnešnej podoby v polovici 18. storočia a neskôr Coburgovci. Posledným užívateľom kaštieľa vo Svätom Antone bol bývalý bulharský cár Ferdinand Coburg. Po stáročia sa traduje, že kaštieľ bol postavený s kalendárnou symbolikou. Pôvodne mal 365 okien, 52 izieb, 12 komínov, 7 arkád a 4 vchody.

Najväčší rozkvet parku vo Svätom Antone sa viaže na obdobie po dostavbe kaštieľa po roku 1750, kedy bola realizovaná pravdepodobne väčšina terénnych úprav. Detailné plány o tom, ako kedysi park vyzeral, alebo mal vyzerať, neboli zatiaľ odhalené. Sadové práce, rovnako ako stavebné sa diali za pochodu a podliehali momentálnym náladám a vkusu majiteľov.

Dôležité mená v histórii parku

Koháryovci a Coburgovci

Dejiny koháryovského rodu sú známe od podkapitána Krupiny a veliteľa Čabradského hradu Imricha Koháryho, ktorý žil v 16. storočí.  Jeho syn Peter Koháry (1564 – 1629) sa preslávil v protitutreckých bojoch, získal barónsky titul a v roku 1629 sa stal majiteľom čabradsko-sitnianskeho panstva, do ktorého patrila aj obec Svätý Anton. Jeho syn Štefan I. Koháry ( ? – 1664)  bol veliteľom Fiľakovského hradu a hlavným županom Hontianskej župy.  O grófsky titul rodiny sa zaslúžil v roku 1685 Štefan II. Koháry.  Posledný mužský potomok koháryovského rodu bol František Jozef Koháry (1766 – 1826), kráľovský dvorný kancelár, tajný radca a Hontiansky hlavný župan.  Jeho jediná dcéra Mária Antónia Gabriela Koháryová sa vydala za príslušníka nemeckého kniežacieho rodu Ferdinanda Juraja Coburga ( 1785 - 1851). Tri generácie Coburgovcov potom obhospodarovali veľký vyženený koháryovský majetok.  Na Horehroní vlastnili podniky na spracovanie železnej rudy. Posledným majiteľom kaštieľa vo Svätom Antone bol Filip Coburg (1844 – 1921). Jeho brat Ferdinand sa v roku 1887 stal bulharským panovníkom a v roku 1908 cárom. Veľmi rád chodil na Slovensko, kde sa zdržiaval v poľovníckom zámočku na Prednej Hore a v kaštieli vo Svätom Antone. Liečil sa pravidelne v Piešťanoch v Sliači a Korytnici. Jeho celoživotnou záľubou boli prírodné vedy, botanika, ornitológia a entomológia. Okrem toho bol aj vášnivým poľovníkom a cestovateľom. S obľubou chodieval na Muráň, Sitno a Čabraď.  Slovensko definitívne opustil na jeseň v roku 1944. Posledné roky života strávil v nemeckom Coburgu, kde v roku 1948 umrel. Želanie aby bol pochovaný v lone Slovenskej prírody sa mu nesplnilo. Rodina ho pochovala v hrobke v kostole sv. Augustína v Coburgu.

Opis parku

Park tvorí 5 ha centrálnej časti a 25 ha lesoparku. Ako väčšina parkov pri šľachtických sídlach aj tento mal byť kombináciou pravidelnej tzv. francúzskej časti a prírodne-krajinárskej tzv. anglickej časti. Z tej prvej sa zachovalo niekoľko terás s náznakmi výsadby. V anglickej časti sú dodnes zachované 2 umelo-vytvorené jazierka (Horné a Dolné), ktoré sú prepojené vodopádom a kaskádami. Napája ich dômyselný vodný náhon, ktorý privádza vodu pomocou kanála a akvaduktov až spoza kopca.Tento unikátny vodný systém plnil viacero funkcií. Jednak slúžil na zavlažovanie rastlín a tiež jeho reguláciou pri jarnom topení snehu či búrkových zrážkach sa zabraňovalo záplavám v dolnej časti parku či v kaštieli Dodnes sú zachované aj pôvodné kamenné oporné múry a 2 kamenné studničky. V rohu parku je vybudovaná umelá jaskyňa (Grotta), miestnymi obyvateľmi nazývaná „Peklo“. Je to pravdepodobne preto, lebo dym z ohniska tejto jaskyne vychádza prieduchom v lese nad ňou akoby zo zeme. K novodobejším prvkom parku patrí Kaplnka sv. Huberta.

 

Dochovaná drobná architektúra v parku:

Umelo vytvorená jaskyňa –grotta

Altány

Mostíky

Kaplnka sv. Huberta

Čo v parku rastie a žije

V parku je niekoľko nádherných viac ako 100-ročných líp, borovíc, smrekov, bukov a dubov. Pred jaskyňou je torzo z kmeňa Sekvojovca mamutieho. Pri príležitosti narodenia svojho jediného syna Leopolda ho dal  vysadiť v roku 1878 Filip Coburg. Tiež je tu vysadených niekoľko nových sekvojovcov a tzv. Hadí smrek.

V zimnom období často schádza ku kaštieľu srnčia a jelenia zver, alebo aj diviaky. Večer počuť sovu a vidieť niektoré druhy netopierov. Častým návštevníkom jazierok sú aj kačky. Prostredie je čisté, preto nie je vzácnosťou vidieť salamandru, alebo aj raka a užovku. Pestrá škála hmyzu - krásnych motýľov a vážiek poteší nielen dušu entomológov

Súčasné využitie

Park je súčasťou expozície Múzea v Svätom Antone a veľmi vhodným spôsobom dopĺňa tu vytvorené expozície – poľovnícku i umelecko-historickú.  Park slúži ako oddychová zóna pre návštevníkov múzea, ale aj obyvateľov obce a turistov z okolia. Príležitostne sa v ňom konajú aj rôzne akcie, napr. Dni sv. Huberta, vystúpenia sokoliarov, divadelné predstavenia a pod.. Park je udržiavaný a už niekoľko rokov sa zapája do medzinárodného podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad.

Kontakt

telefónne číslo kaštieľ Svätý Anton: 0915/821973 (sekretariát), 0918/877062 (pokladňa múzea), info@msa.sk,www.msa.sk

Naplánuj si cestu

Park sa nachádza v Svätom Antone, je dostupný autom či autobusom z Banskej Štiavnice.

Otváracie hodiny

Park je na vlastnú zodpovednosť voľne prístupný počas celého roka. Aktuálne otváracie hodiny do múzea sú na webovej stránke múzea

Prístupnosť parku

Tento park, je prístupný pre verejnosť!