Prírodný park v Betliari

Prírodný park v Betliari

Jeden z najkrajších parkov na Slovensku  bol v roku 1978 zapísaný na zoznam historických parkov a záhrad sveta. Po obnove v roku 1994 získal významné medzinárodné ocenenie od organizácie Europa Nostra. Bohatá história spojená s menami slávnych  architektov a majiteľov, nádherné prírodné prostredie doplnené umeleckými skvostami sú predpokladom nezabudnuteľného zážitku z návštevy tejto jedinečnej lokality.

Druh:
historický park/záhrada
Forma ochrany:
Národná kultúrna pamiatka
Prevládajúci štýl:
Prírodno-krajinársky
Kraj:
Košický
Obec:
Betliar
Adresa:
Nachádza sa 7 km JV od Rožňavy, priamo v obci Betliar. Je súčasťou Kaštieľa Betliar.
Nadmorská výška:
352 m.n.m.
Výmera:
57 ha
N 48.7061218
E 20.5102410
Brožúra, leták
Bezbariérový prístup
Parkovisko
Vstup so psom na vôdzke
Toalety
Občerstvenie
Prenájom priestorov v parku
Svadobné a iné fotenie
Víkend otvorených parkov a záhrad

Z histórie

Základy kaštieľa, ktorý sa tu nachádza, položili v polovici 15. storočia vtedajši majitelia územia Bebekovci. Neskorší majitelia Andrássyovci realizovali na pôvodnom objekte rôzne stavebné úpravy.  Súčasnú podobu dostal kaštieľ koncom 19.storočia.

 

Na území terajšieho parku bola pravdepodobne na renesančných základoch založená pravidelná baroková záhrada. Prvým písomným dokumentom z roku 1768 je súpis majetku vtedajších vlastníkov baróna Karola Andrássyho a grófa Štefana Andrássyho, ktorý bol vyhotovený v Košiciach. V súpise je okrem kaštieľa a hospodárskych budov už aj jazierko, v ktorom chovali korytnačky. Areál kaštieľa v tom období podľa opisu skôr pripomína hospodársky dvor, avšak zmienka o jazierku s korytnačkami dáva priestor na úvahu o tom, že vlastníci mali už záujem o skrášľovanie okolia.

Park pri kaštieli bol založený v rokoch 1792 – 1795 vďaka iniciatíve LeopoldAndrássyho. Podrobná zachovaná mapa z roku 1804 už zachytáva park okolo kaštieľa s rozlohou 14 až 16 ha.  Do tohto obdobia sa kladie aj prestavba parku na spôsob anglických prírodných parkov, ktorého autorom bol  významný záhradník empírovej doby francúzskeho pôvodu Henrich Nebbien.  Majstrovsky využil chránenú polohu s dostatkom vlhka. Betliarsky tzv. Krivý potom bohatý na vodu bol základom na vytvorenie troch rybníkov, troch fontán a umelého vodopádu. Park bol neskôr doplnený o ďalšie romantické stavby počas ďalšieho významného záhradníka Jozefa Bergmana, ktorý sa v roku 1823 zaslúžil o výstavbu veľkého umelého vodopádu – ojedinelého a najväčšiho svojho druhu v slovenských parkoch. Posledná celková pamiatková obnova sa uskutočnila v rokoch 1989 až 1993. Za túto obnovu múzeum získalo prestížnu cenu organizácie Europa Nostra.

 

Od roku 1978 je betliarsky park zaradený do zoznamu umelecky a kultúrne hodnotných parkov sveta, ktoré eviduje UNESCO. Vzťahujú sa na neho základné zásady ochrany a obnovy pamiatok, ktoré boli dohodnuté a spoločne formulované na medzinárodnej úrovni formou Benátskej charty, platnej od roku 1964, ktorú v  špecializovanej oblasti o historických záhradách dopĺňa Florentská charta z roku 1981.
Prírodný park s kaštieľom je od roku 1985 národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky.

Základy kaštieľa, ktorý sa tu nachádza, položili v polovici 15. storočia vtedajši majitelia územia Bebekovci. Neskorší majitelia Andrássyovci realizovali na pôvodnom objekte rôzne stavebné úpravy.  Súčasnú podobu dostal kaštieľ koncom 19.storočia.

 

Na území terajšieho parku bola pravdepodobne na renesančných základoch založená pravidelná baroková záhrada. Prvým písomným dokumentom z roku 1768 je súpis majetku vtedajších vlastníkov baróna Karola Andrássyho a grófa Štefana Andrássyho, ktorý bol vyhotovený v Košiciach. V súpise je okrem kaštieľa a hospodárskych budov už aj jazierko, v ktorom chovali korytnačky. Areál kaštieľa v tom období podľa opisu skôr pripomína hospodársky dvor, avšak zmienka o jazierku s korytnačkami dáva priestor na úvahu o tom, že vlastníci mali už záujem o skrášľovanie okolia.

Park pri kaštieli bol založený v rokoch 1792 – 1795 vďaka iniciatíve LeopoldAndrássyho. Podrobná zachovaná mapa z roku 1804 už zachytáva park okolo kaštieľa s rozlohou 14 až 16 ha.  Do tohto obdobia sa kladie aj prestavba parku na spôsob anglických prírodných parkov, ktorého autorom bol  významný záhradník empírovej doby francúzskeho pôvodu Henrich Nebbien.  Majstrovsky využil chránenú polohu s dostatkom vlhka. Betliarsky tzv. Krivý potom bohatý na vodu bol základom na vytvorenie troch rybníkov, troch fontán a umelého vodopádu. Park bol neskôr doplnený o ďalšie romantické stavby počas ďalšieho významného záhradníka Jozefa Bergmana, ktorý sa v roku 1823 zaslúžil o výstavbu veľkého umelého vodopádu – ojedinelého a najväčšiho svojho druhu v slovenských parkoch. Posledná celková pamiatková obnova sa uskutočnila v rokoch 1989 až 1993. Za túto obnovu múzeum získalo prestížnu cenu organizácie Europa Nostra.

 

Od roku 1978 je betliarsky park zaradený do zoznamu umelecky a kultúrne hodnotných parkov sveta, ktoré eviduje UNESCO. Vzťahujú sa na neho základné zásady ochrany a obnovy pamiatok, ktoré boli dohodnuté a spoločne formulované na medzinárodnej úrovni formou Benátskej charty, platnej od roku 1964, ktorú v  špecializovanej oblasti o historických záhradách dopĺňa Florentská charta z roku 1981.
Prírodný park s kaštieľom je od roku 1985 národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky.
 

Dôležité mená v histórii parku

Henrich  Nebien - položil základy betliarskeho anglického - prírodného parku. Nebien patrí medzi významné osobnosti klasicistických a empírových záhrad, pôsobil aj Budapešti, kde vytvoril "Városliget" a v Dolnej Krupej u šlachtickej rodine Brunswikovcov.

 Jeho nasledovníkom sa už v roku 1823 stal Jozef Bergman, ktorý navrhol vysoký kamenný vodopád pripomínajúci rímske antické akvadukty, pod ktorý umiestnil grottu (umelú jaskyňu) pre ľadové medvede.

Opis parku

Prírodný park je situovaný na úpätí svahov Volovských vrchov.  S rozlohou 57 hektárov je súčasťou areálu kaštieľa Betliar, do ktorého patria okrem budovy samotného kaštieľa aj objekty drobnej parkovej architektúry, plastiky, bývalé hospodárske budovy a obytné domy patriace pôvodne k panskému majetku. Tri hlavné priehľady, priečne priehľady, svieže trávniky a pôsobivé porasty sú súčasťou jedinečného živého kultúrneho dedičstva.

Betliarky park je štruktúrou i obsahom prírodným parkom, aj keď súčasnú podobu poznačili rôzne prestavby a úpravy.  Najstaršia časť záhrady bola vybudovaná v pravidelnom barokovom slohu a mohla mať niektoré znaky renesančných záhrad. Barokový sloha sa v Betliarkom parku prejavil dosť výrazne, keďže vtedajšej zbohatnutej šľachte už nevyhovoval priamočiary a triezvy sloh talianskej renesancie. Potrebovali niečo prepychovejšie a veľkolepejšie, čo by viac zvýrazňovalo jej moc. Podľa takýchto zásad bol aj v Betliari postupne prestavaný kaštieľ i park. Južne od kaštieľa bol pôvodne hospodársky dvor.  Z estetických a hygienických príčin ho však v polovici 18. Storočia premiestnili mimo objekty kaštieľa. Bývalý hospodársky dvor pred kaštieľom prestavali na polootvorené čestné nádvorie cour d´honneur. Nádvorie bolo rozdelené na záhony vysadené okrasnými rastlinami. Medzi záhonmi viedli prístupové cesty k hlavnému vchodu do kaštieľa. Tmavá vchodová chodba sa upravila na grotuu v podobe kvapľovej jaskyne salu terrenu. Tzv. čestné nádvorie tiež zmenilo svoju podobu a až po poslednej prestavbe kaštieľa na konci 19.storočia tu bola postavená fontána s pôdorysom v podobe štvorlístka. Severne od kaštieľa sa nachádzala bažantnica resp. zverinec. V blízkosti kaštieľa boli tiež podľa francúzskeho slohu vybudované partery, z ktorých niektoré sa zachovali dodnes.

V 19. storočí záhradný architekt Henrich Nebien začal park postupne prebudovávať v prírodno-krajinárskom slohu. Robil to však opatrne, a tak vznikol v Betliari akýsi prechodný typ medzi pravidelným a prírodným parkom. Osnovu ciest ponechal barokovú, stromy a kry boli vysadené s určitou pravidelnosťou pri parkových cestách.

Počas pôsobenia ďalšieho významného záhradného architekta – Jozefa Bergmanna  pribudlo v parku mnoho prvkov drobnej záhradnej architektúry.

Dochovaná drobná architektúra v parku:

Rotunda - Hneď za hlavným vchodom do parku po ľavej strane stojí klasicistická rotunda s prvkami baroka. Je charakteristická svojou kopulou a postaviť ju nechal gróf Leopold Andráši v roku 1811. Prvotne slúžila ako knižnica, ktorá sa v súčasnosti nachádza v kaštieli.

Čínsky pavilón - Nápadná červená stavba pripomínajúca uzavretý altánok vznikla koncom 19. storočia. Vychádza z čínskej parkovej architektúry, má železnú konštrukciu a plechový plášť. Jej účel nebol zďaleka taký romantický, ako je jej názov. Pavilón najskôr stál pred kaštieľom, neskôr ho však premiestnili hlbšie do parku a využívali ako sklad športových potrieb pri tenisových kurtoch.

Japonský most - Netradičné stvárnenie mosta cez potok bolo ovplyvnené dobovými módnymi trendmi, do ktorých prenikal orient. Andrášiovci ho tu nechali postaviť koncom 19. storočia, avšak do dnešných čias sa nezachoval, pretože ho strhla povodeň. Súčasný most pochádza zo sedemdesiatych rokov 20. storočia a je vernou replikou pôvodného. Na drevenej konštrukcii sa nachádza klobúková plechová strecha so zdvihnutými okrajmi, ktoré sú typické pre japonské altánky.

Slobodomurársky pavilón - Leopold Andráši bol slobodomurárom a tak v parku nechýba ani slobodomurársky pavilón, ktorý nesie typické znaky daného spolku – bratstva. Pavilón ma polygonálny pôdorys, na stenách sa nachádzajú malé okienka charakteristických tvarov slobodomurárstva. Interiér je zdobený maľbou iluzívnej stĺpovej architektúry. Slobodomurárstvo symbolizovali aj trojice stromov vyrastajúceho z jedného kmeňa, ktoré vysadili okolo vodnej priekopy pri pavilóne.

Veľký vodopád - V sieti potokov a kanálov parku má svoje miesto aj Veľký vodopád, čo je stavba, ktorej súčasťou je jeden z najvyšších umelých vodopádov v parkoch na Slovensku. Postavili ho v roku 1823 a jeho projektantom bol architekt Jozef Bergmann. Stavba okrem samotného impozantného vodopádu má aj umelú jaskyňu a vodnú nádrž. V tejto jaskyni chovali Andrášiovci začiatkom 20. storočia ľadové medvede, čo bola veľká rarita a chodili sa tu na ne pozerať mnohí významní zástupcovia vtedajšej šľachty. O chove týchto netypických zvierat opakovane písala aj dobová tlač.

Zverinec - Romantická stavba, ktorá už v čase svojho vzniku pripomínala opustený stredoveký hrad, stojí v severnej časti parku a jej meno je Zverinec. Názov nie je náhodný, pretože Andrášiovci tu skutočne chovali zvieratá. Až do I. svetovej vojny vo Zverinci žili medvede, rysy a divé mačky. Nechýbali ani vtáky – sova, jastrab a sokol. Vedľa Zverinca stála ohrada s danielmi a muflónmi.

Socha bohyne Psyché - Ústredným motívom veľkej fontány priamo pred vstupom do kaštieľa je socha bohyne Psyché. Pochádza z osemdesiatych rokov 19. storočia. Socha zlatého lesku približuje známu osobnosť antickej mytológie. Bohyňa Psyché bola zosobnením duše, či možno povedať aj inak – bola zosobnením možnej krásy ľudskej duše. Podľa starých gréckych mýtov bola ako človek milenkou Erosa a na jej krásu žiarlila aj bohyňa lásky Afrodita, ktorá ju dala uväzniť. Nestály Eros neusiloval o oslobodenie Psyché, avšak keď jej krásu uvidel vládca bohov Zeus, zľutoval sa nad ňou a povýšil ju medzi nesmrteľné bohyne svojho panteónu. Sochu vyhotovil neznámy parížsky sochár.

V areáli parku kaštieľa  okrem vzácnych druhov drevín, plastík a sôch nájdeme unikátny umelý vodný systém, ktorý pozostáva zo sústavy umelých vodných rigolčekov odvádzajúcich vodu z Betliarskeho potoka do  troch jazier, troch fontán a tzv. Veľkého vodopádu, najväčšieho svojho druhu na Slovensku.

Čo v parku rastie a žije

Park v Betliari je vzácny nielen z aspektu dendrologického ale aj z aspektu druhovej rôznorodosti. Bolo tu zistených 360 druhov taxónov vyšších rastlín, prevažne z domácej divo rastúcej flóry. Najvýznamnejším vegetačným prvkom boli pôvodné dubovo-hrabové lesy.  Dnes tu však nájdeme aj mnohé lipy, javory, bresty a jasene, ale aj vysadené ihličnany ako smreky, jedle a borovice. Cudzokajné dreviny boli vysádzané len na konci 19.storočia a začiatkom 20.storočia najmä v okolí kaštieľa. Šlo najmä o magnóliu končistolistú, ľaliovník tulipánokvetý, gingo dvojlaločnaté alebo previsnutú formu liesky.  Z tohto obdobia je aj fotografia, na ktorej je vysadená ornamentika okolo fontány pred kaštieľom z krušpánu. V parku sa nachádzajú aj cenné exempláre čerešne pilkatej sakury, lipy veľkolistej alebo douglasky tisolistej. Zaujímavé sú aj mnohé aleje, ktoré slúžili ako vychádzkové trasy pre panstvo.  Okružná aleja vysadená pagaštanom konským a na  druhej strane ihličnatými stromami meria 2690m.

V parku a pri kaštieli nájdeme aj nasledovné druhy:  zelkova ostrolistá, katalpa trubačovitá, katalpa vacovitá, myrobalán červenolitý,  tsugu kanadskú, smrekovec dahúrsky alebo platan javorolistý.

Najvzácnejšie stromy sú situované v bezprostrednej blízkosti kaštieľa, rastie tu aj najväčšia magnólia v strednej Európe.

V súčasnosti sa v parku snažia a obnovu výsadby ruží.

Súčasné využitie

Park je súčasťou Betliarskeho kaštieľa a slúži na rekreačné a výchovno-vzdelávacie účely.

Časť parku sa dá prenajať na spoločenské akcie. V parku sa pravidelne koná kvetinový a remeselný trh, jazdecké dni, piknikovanie v parku, hudobné koncerty atdˇ.

Kontakt

telefónne číslo: 0918 728 400, info@muzeumbetliar.sk

Naplánuj si cestu

Park sa nachádza v Betliari, je dostupný autom či autobusom z Rožňavy.

Otváracie hodiny

park je otvorený nonstop

Prístupnosť parku

Tento park, je prístupný pre verejnosť!