Sad Janka Kráľa

Sad Janka Kráľa

Tieň pod korunami stromov či slnečné lúče na presvetlených lúkach na pravom brehu Dunaja môžete zažiť v jednom z prvých verejne pristupných parkov na Slovensku. História, architektúra ale aj druhová rozmanitosť stromov a rastlín Sadu Janka Kráľa  očaria každého návštevníka. 

Druh:
historický park/záhrada
Forma ochrany:
Národná kultúrna pamiatka
Prevládajúci štýl:
Prírodno-krajinársky
Kraj:
Bratislavský
Obec:
Bratislava - Petržalka
Adresa:
Nachádza sa na pravom brehu Dunaja v Petržalke medzi Novým a Starým mostom, blízko Auparku
Nadmorská výška:
131 m.n.m.
Výmera:
42 ha
N 48.13493261772061
E 17.1094339
Bezbariérový prístup
Parkovisko
Vstup so psom
Toalety v blízkosti
Občerstvenie v blízkosti
Svadobné a iné fotenie
Víkend otvorených parkov a záhrad

Z histórie

Prvé správy o založení parku pochádzajú z obdobia všeobecného kultúrno-sociálneho a hospodárskeho rozvoja ešte z čias panovania Márie Terézie (1740 až 1780). Park bol založený v rokoch 1774-76 s myšlienkou vytvoriť prvý park pre širokú verejnosť.  Na založenie a rozvoj dnešného Sadu Janka Kráľa mali zásadný vplyv dve udalosti: regulácia Dunaja v roku 1755 a vybudovanie pontónového mosta v roku 1825. Podľa návrhu mestskej rady a mestského výboru sa určilo na výstavbu parku 30 katastrálnych honov (24,62 ha).

Park vznikol v období klasicizmu a na jeho území bola vytvorená pre toto obdobie charakteristická krajinná kompozícia v tvare hviezdy s ďalekými priehľadmi, zakončenými vzdialenými dominantami.  V lužnom lese boli vyrúbané prieseky, ktoré vychádzali z centrálne umiestnenej kruhovej plochy a vytvorili hviezdicu z ôsmich priamočiarych línií. V nich boli vysadené aleje stromov a vybudované chodníky. Podľa daného usporiadania park pomenovali Sternallee (Hviezdicová aleja). Jednotlivé aleje dostali pomenovanie podľa druhu stromov - jeľšová, topoľová, javorová, vŕbová, jaseňová, brestová.

Okrem tejto kompozície sa pri zakladaní parku uplatnil nový vzťah k prírode, ktorú už netvarovali podľa barokovej architektonizácie, ale začali chápať vo svojej prirodzenej kráse, bez viditeľných umelých zásahov. Začiatkom 19. storočia rozvoj parku poznačili vojny s Napoleonom (v rokoch 1805 a 1809), keď boli na území parku postavené obranné valy, tzv. šance, ktoré sa zachovali dodnes.  V prvej tretine 19.storočia z iniciatívy starostu Námera prebehli v parku prírodno-krajinárske úpravy. Vznikli rozsiahle lúky, priamočiare aleje boli nahradené chodníkmi s početnými zákrutami. Pribudlo mnoho cudzokrajných stromov, ktoré vraj na vlastné náklady vysadil okolo roku 1846 slávny bratislavský rodák František Floriš Rómer.

Ďalšie úpravy parku spadajú do obdobia po založení Bratislavského  okrášľovacieho spolku (r. 1868). Začali sa napríklad vysádzať rôzne kvetinové výsadby s doplnkami. Táto kvetinová výsadba bola novinkou a preslávila park aj za hranicami Rakúska-Uhorska. 

Podobu parku ovplyvnila aj veľká poľnohospodárska výstava, usporiadaná na jeho území v roku 1902.

Úpadok parku nastal počas druhej svetovej vojny. Boli vyrúbané mnohé vzácne stromy, umelecké predmety boli poškodené a zničené. Súčasnú podobu park získal po obnove v rokoch 1977 až 1983. Jej cieľom nebol návrat do pôvodnej podoby, ale vyzdvihnutie prírodno-krajinárskej koncepcie, ktorá je na ňom najcennejšia. 

Súčasný názov parku Sad Janka Kráľa pochádza zo 60. rokov minulého storočia, keď dostal meno po slovenskom romantickom básnikovi. Počas svojej histórie mal však park aj rôzne iné pomenovania, napr. v 18.storočí ho volali Bruckenau, v 19.storočí sa zaužívalo pomenovanie Aupark, počas prvej Československej republiky Petržalské alebo Tyršove sady.

 

Vplyvom barokového klasicizmu sa vytvorila osemramenná hviezdica priesekov, pozdĺž ktorých sa neskôr vysadili stromoradia.

Opis parku

Opis  parku

Park bol upravovaný postupne, jeho dnešná prírodno-krajinárska podoba  je až z roku 1839. V parku sa nachádzajú voľne komponované skupiny drevín, lúčne priestory a sieť chodníkov.  Hlavná kompozičná os spája sochu Janka Kráľa s gotickou vežou františkánskeho kostola vo východnej časti parku.  Uvedená veža  je dnes jedinečným záhradným altánkom, ktorý bol pôvodne vežou františkánskeho kostola a dnes je obľúbeným miestom k stretávaniu a zároveň aj špecifickým orientačným bodom. Socha Janka Kráľa od akademického sochára  Františka Gibalu je stredobodom križovatky cestičiek, ktoré pretínajú celý park. Okolie sochy dopĺňaju nádherné záhony letničiek.

 

V 19. storočí boli  s pomocou Bratislavského okrášľovacieho spolku robené  kvetinové výsadby s doplnkami, ktoré tvorili rozličné stojany či vázy, v lete tu rozmiestňovali palmy či iné skleníkové rastliny.  V parku bolo vysadených veľa cudzokrajných stromov, ktoré boli označené trojjazyčnými tabuľkami – maďarské, nemecké a latinské. V 70- tych rokoch 20. storočia prešiel SJK veľkou rekonštrukciou. Odstránili sa divorastúce kroviny, čím sa vizuálne park otvoril a vynikli mohutné stromy  tvoriace kostru parku. Pre súčasný obraz parku sú charakteristické „veľkopriestorové prírodné interiéry“.  Mohutné vzácne stromy a etážové kroviny dopĺňa drobná architektúra. Typickým prvkom sú oddelené malé priestory kruhovitého tvaru ozdobené prvkami zverokruhu. Tento prvok vytvára dôverné prostredie ponúkajúce sa k oddychu a k rozhovorom.  Kruhy sú doplnené aj výsadbou letničiek.

Ďalšou dominantou v parku je fontána Pijúce holubice, ktorú vytvoril sochár Ambróz Balážik a ktorá je situovaná na mieste bývalého rozária.  K posledným úpravám patrilo aj vybudovanie amfiteátra.  Historickou stavebnou dominantou parku je budova divadla Aréna, súčasťou priestoru medzi Starým a Novým mostom sú aj mýtne domčeky. 

 

               Park púta aj svojou druhovou diverzitou. O výsadbu cudzokrajných drevín sa pravdepodobne zaslúžil bratislavský lekár a botanik dr. Štefan Lumnitzer. V minulosti sa v parku nachádzalo slávne rozárium, v ktorom bolo okolo  500 druhov ruží. Bolo riešené pravidelne v centrálnej časti s kruhovým bazénom a plastikou sediacej ženy. Bolo doplnené pergolami, po ktorých boli popnuté ruže. Boli tu umiestnené aj lavičky. Zámer výstavby rozária bol inšpirovaný rozáriom v parku rodiny Chotekovej v Dolnej Krupej.

 

Dochovaná drobná architektúra v parku

Socha Janka Kráľa

Altánok – bývalá veža z gotického františkánskeho kostola

Fontána

Čo v parku rastie a žije

V súčasnej dobe v parku rastú exotické druhy ako ginko dvojlaločné, maklura oranžová, metasekvoja čínska a pod. Najväčšími unikátmi sú platany javorolisté, ktoré svojim vekom cca 200 rokov a rozmermi obvodov kmeňa vyše 500-600 cm dotvárajú typickú kulisu veľkým trávnatým priestranstvám. V parku sa nachádza spolu 95 cudzokrajných druhov. Biologickú kostru parku tvoria aj pôvodné druhy ako javor a rôzne druhy topoľov. Tieto dreviny tu dosahujú rozmery, ktoré sú pre ich biologický druh veľmi zriedkavé.  Najpočetnejšie sú zastúpené pagaštany konské. Ostatné druhy sú zastúpené len niekoľko málo exemplármi ako napr.:  maklura pomarančová, nahovetvec dvojdomý, ambrovník styraxový, ľaliovník tulipánokvetý a 5 druhov magnólií. Z ihličnatých druhov tu nájdeme: gingo dvojlaločné, jedľu grécku, cypruštek hrachonosný či metasekvoje. Stromovú etáž dopĺňajú kroviny. Najväčšie zastúpenie má stálozelený tis (taxus baccata) a vavrínovec lekársky. Sad Janka Kráľa sa svojím druhovým zastúpením stal cenným objektom z hľadiska dendrologicko-vedeckého.

Súčasné využitie

V súčasnej dobe v parku rastú exotické druhy ako ginko dvojlaločné, maklura oranžová, metasekvoja čínska a pod. Najväčšími unikátmi sú platany javorolisté, ktoré svojim vekom cca 200 rokov a rozmermi obvodov kmeňa vyše 500-600 cm dotvárajú typickú kulisu veľkým trávnatým priestranstvám. V parku sa nachádza spolu 95 cudzokrajných druhov. Biologickú kostru parku tvoria aj pôvodné druhy ako javor a rôzne druhy topoľov. Tieto dreviny tu dosahujú rozmery, ktoré sú pre ich biologický druh veľmi zriedkavé.  Najpočetnejšie sú zastúpené pagaštany konské. Ostatné druhy sú zastúpené len niekoľko málo exemplármi ako napr.:  maklura pomarančová, nahovetvec dvojdomý, ambrovník styraxový, ľaliovník tulipánokvetý a 5 druhov magnólií. Z ihličnatých druhov tu nájdeme: gingo dvojlaločné, jedľu grécku, cypruštek hrachonosný či metasekvoje. Stromovú etáž dopĺňajú kroviny. Najväčšie zastúpenie má stálozelený tis (taxus baccata) a vavrínovec lekársky. Sad Janka Kráľa sa svojím druhovým zastúpením stal cenným objektom z hľadiska dendrologicko-vedeckého.

Kontakt

Mestská úrad Bratislava Petržalka t.č.:+421-2-68 288 849

Naplánuj si cestu

Park sa nachádza v centre Bratislavy, je dostupný pešo, autom či MHD (zastávka Aupark)

Otváracie hodiny

Park je pre verejnosť otvorený nepretržite

Prístupnosť parku

Tento park, je prístupný pre verejnosť!