Hodkovce

Hodkovce

Jeden z našich najhonosnejších parkov s jedinečnou architektonickou výzdobou v minulosti a do dnešných dní zachovanými významnými pamiatkovými hodnotami je možné navštíviť v rámci netradičného projektu sociálneho turizmu. Jeho pamiatku zachovali v písomnej i obrazovej forme a rodina Csákyovcov sa o park starala až do 50-tych rokov 20. storočia.

Druh:
historický park/záhrada
Forma ochrany:
Národná kultúrna pamiatka
Prevládajúci štýl:
Prírodno-krajinársky
Kraj:
Košický
Obec:
Žehra – časť Hodkovce
Adresa:
Nachádza sa v južnej časti obce Hodkovce, asi 0,5 km severovýchodne od NPR Dreveník. a je súčasťou areálu kaštieľa ,park a kaštieľ sú majetkom Košického samosprávneho kraja
Nadmorská výška:
426 m.n.m.
N 48.9898300
E 20.7820330
Informačné tabule
Sprievodcovské služby
Bezbariérový prístup
Parkovisko
Vstup so psom
Toalety
Svadobné a iné fotenie
Víkend otvorených parkov a záhrad

Z histórie

V roku 1702 dal Štefan Csáky vybudovať pohodlný, prízemný, barokový kaštieľ. V roku 1780 začal gróf Emanuel Csáky kaštieľ prestavovať a spolu s ním postupne prebudoval pôvodnú francúzsku záhradu.

Zásluhou Emanuala Csákyhho a jeho manželky sa Hodkovce stali významným sadovníckym centrom. Dokazuje to aj opis reformátora maďarskej literatúry Františka Kazinczyho, ktorý na prelome 18. a 19. storočia ako dôverný priateľ majiteľa panstva Emanuela Csákyho Hodkovce navštívil a opísal park v dvoch fázach jeho premeny. Kazinczy opísal zvyšky francúzskej záhrady, ktoré v tom čase preberali funkciu sentimentálnych doplnkov: v jeho opise sa spomína obelisk so studňou, joujou (preslávený prepychový útulok), besiedky, kaviarenské slnečníky, oltáriky, hrobky a podobne. Toto obdobie dokumentuje aj obraz levočského maliara Jána Rombauera (1782-1849), ktorý je dnes umiestnený v historickej obrazárni v Budapešti. Je to jeho najstaršia práca, o rok staršia ako doteraz za prvotinu pokladaná „Podobizeň muža v parku“, zobrazujúca pravdepodobne Kazinczyho v Hodkovciach. Ide vlastne o mozaiku 24 parkových scenérií. Okrem zobrazení príkladov malej záhradnej architektúry, vidíme na ňom zábery, ktoré vyvierajú z nového pohľadu na poslanie prírodného parku: partie s vysokou zeleňou a skalami, výhľady na okolité vrchy. No pozornosť maliara stále najviac priťahujú vyumelkované príkrasy, akou je pergola na šiestich stĺpikoch, filigránske lavičky v ružovom altánku, priepasť s umelými kaskádami, kaplnka, soška Amora, napodobenina antickej, v troskách ležiacej stavbičky, ruina stredovekého výzoru, ba aj chodník so strihaným živým plotom, vedúceho ku hrobke. Historicky mladšia ale rozlohou oveľa väčšia časť parku ešte neexistovala alebo si ju maliar ,vtedy ešte len 20 ročný, nevšímal. Boli tu založené dva rybníky, jeden z nich s ostrovčekom. Ciestičiek v tejto časti parku bolo pomerne málo. Zdá sa, že niektoré jeho časti neboli vôbec chodníkami sprístupnené. Architekt, ktorý pre Emanuela Csákyho pracoval nieje známy, lebo o Hodkovciach nezostali v Csákyho archíve žiadne záhradné plány či nákresy.

Staviteľ Emanuel Csáky napísal po francúzsky básnický list (rukopis) , ktorý bol adresovaný pravdepodobne jeho priateľom. Pomenoval v ňom najdôležitejšie komponenty hodkovskej záhrady a charakterizoval vzťahy medzi kaštieľom a záhradou, medzi jej jednotlivými časťami, ako aj ich vzťah k okolitej krajine.

Popularitu záhrady pozdvihlo to, že Emanuel Csáky v lete roku 1806 pozval k sebe veľkoknieža Jozefa, palatína Uhorska. V druhej polovici 19. storočia vykonali na budove kaštieľa aj v záhrade rozsiahle zmeny. Kaštieľ neskôr rozšírili v romantickom štýle a po smrti Teodora Csákyho (1855) obohatili kaplnku o novogotický náhrobok. Za kaplnkou zriadili pre rodinu Csákyovcov záhradný cintorín, ktorý tam stojí dodnes. Kaštieľ sa v tomto stave stal v roku 1919 súčasťou Československa a právne zostal do roku 1950/1951 majetkom Csákyovcov. Vdova po Kolomanovi Csákym (rodená Natália Csáky) umrela v roku 1929 v Hodkovciach. Posledným majiteľom kaštieľa bola jej dcéra Ilona Csáky, ktorá ho v roku 1950/1951 , keďže inú možnosť nemala , už ako anglická občianka (od roku 1931 bol jej manželom Villiers Forbes R. Arthur) predala československému štátu spolu s nábytkom a ostatným zariadením. Časť z neho sa takto dostala do múzea.  V nasledujúcich desaťročiach sa kaštieľ aj záhrada využívali na rôzne účely a niekoľkokrát boli aj prestavané, ale zároveň sa tým zachovali. Aj dnes majú verejnú funkciu: sú domovom pre mentálne postihnutých dospelých pacientov. Pre slovenských odborníkov v rámci umeleckých pamiatok a turistiky je to veľká výzva, ktorá otvára možnosti medzinárodnej spolupráce odborníkov zo Slovenska, z Maďarska, Rakúska a z Českej republiky, pre záhradných historikov, historikov umenia, špecialistov na umelecké pamiatky. Pri spoznávaní hodkovskej záhrady a kaštieľa by mohla kľúčovú úlohu zohrať práve olejomaľba Jána Rombauera z roku 1803.

 

Dôležité mená v histórii parku

Emanuel Csáky bol už predstaviteľom novej a mladšej generácie staviteľov. Jeho ponímanie formovala všeobecná zmena mentality, charakteristická pre obdobie po Francúzskej revolúcii. Emanuel Csáky bol vzdelaný uhorský aristokrat ovplyvnený nemeckou kultúrou. Od roku 1807 pôsobil na poste vrchného župana Spišskej stolice.

Ferenc Kazinczy, svojho času najvýznamnejší maďarský spisovateľ tej doby, považoval Csákyho štýl v jeho členitosti za bohatý a vyberaný zároveň. V jednom maďarsky písanom súkromnom liste grófa charakterizoval takto: "Gróf je ein Schöngeist – ozajstná krásna duša.“

 

Opis parku

Francúzsku záhradu z troch strán rámovala anglická záhrada, ktorá vzhľadom na svoje rozmery, bohaté aranžmán a mnohotvárnosť tvorila dominantu Hodkovskej záhrady. Ak sa návštevník pohol smerom doľava od čelnej strany kaštieľa, dostal sa po kľukatých chodníkoch ku kaplnke na konci záhrady, ktorá tam stojí dodnes. Kým prišiel k ihličnatému lesu, narazil na rozkošnú pustovňu, vežičkovú stavbu z drevených trámov. Jej otvorenú chodbu zdobili obrazy nemeckých maliarov a na dverách oznamoval grófov nápis: „Hic non me agitant, populi fasces nec purpura regum.“ („Sem nedosiahne moc ľudu, ani moc kráľa.“) Neďaleko pustovne postavili z kameňov úplne nový gotický rytiersky hrad, ktorý mal dvere a okná s lomeným oblúkom, ďalej strelné otvory a vežu. Niekoľko múrov tohto hradu sa zachovali dodnes. V jeho blízkosti boli ruiny nedávno postavenej „rímskej rotundy“.  Potom nasleduje kaplnka a cintorín s pravými a rovnako so symbolickými hrobmi a náhrobkami. Hroby a náhrobky boli charakteristickými súčasťami sentimentálnych záhrad. Tým najintímnejším spôsobom vytvárali osobný vzťah medzi záhradou a jej obyvateľmi, ich prostredníctvom si vytvorili priamy vzťah medzi kultom prírody a kultom mŕtvych. Ako každú sentimentálnu záhradu, aj túto zariadili pohodlným záhradným nábytkom, drobnými stavbami a hrami, aby spríjemnili jej každodenné využitie obyvateľom a návštevníkom. O týchto prvkoch starých záhrad vieme najmenej, ich samostatné zobrazenie sa totiž zhotovovalo veľmi zriedka a najmä tieto časti záhrady najviac podliehali pôsobeniu času. Zvláštnosťou zobrazenia Hodkovskej záhrady je práve to, že Emanuel Csáky zahrnul do obrazov dvadsiatich štyroch záhradných častí aj takéto detaily. Vďaka tomu vieme, ako vyzerala vtedajšia detská hojdačka  alebo kolky pre dospelých zavesené na šnúrach , aké stoličky stáli v záhrade a ako zhotovili okolo nich krovité tône , či drevený vyrezávaný pavilón. Taktiež iba z obrazu poznáme sochy Amora a Venuše , ktoré boli postavené na stĺpovitých základoch uprostred jednotlivých zelených ostrovčekov.

 

Dochovaná drobná architektúra:

Štyri mytologické sochy

Kaplnka z roku 1803

Rodinný cintorín Csákyovcov

Zvyšky drobných romantických architektúr

Čo v parku rastie a žije

Najstaršie stromy v parku dosahujú priemery kmeňov 0,6 - 0,9 m, medzi ktoré patrí buk lesný, jaseň štíhly a lipa veľkolistá. Ostatný porast je mladšieho charakteru s priemermi kmeňov 0,2 - 0,4 m, kde patrí javor mliečny, buk lesný, dub letný, lipa malolistá, smrekovec opadavý, brest, hrab obyčajný a borovica lesná. Vo voľnej prírodno-krajinárskej časti parku umiestnenej východne od kaštieľa rastú dreviny s priemermi kmeňov 0,3 - 0,8 m, konkrétne pagaštan konský, brest, javor mliečny, javor horský, jaseň štíhly, lipa malolistá, borovica lesná, buk lesný a smreky pichľavé.  

Súčasťou parku je aj ovocný sad. Ide o park so zachovanými pamiatkovými hodnotami - chodníky, vodný systém s jazierkami, drobná parková architektúra a dendrologická skladba. Časť parku západne od kaštieľa bola v rámci cyklickej obnovy zrekonštruovaná.

Súčasné využitie

Rodina Csáky a jej služobníctvo určité časti kaštieľa a hospodárskych budov do roku 1950  obývali a udržiavali. Potom bol kaštieľ vyprázdnený, ale s jeho meniacou sa funkciou v nasledujúcich desaťročiach nevznikli takmer žiadne škody na budovách ani v parku, okrem tých, čo spôsobil samotný zub času. Kaštieľ, kaplnku a obilné silo obnovili a používali, z niekdajších kamenných pamiatok (aj keď poškodených) sa viaceré zachovali a je dostatočne zrejmé aj priestorové usporiadanie záhrady.

Kaštieľ spolu s parkom je otvorený v rámci sociálneho turizmu, bývajú tu klienti s mentálnym postihnutím a spolu so zamestnancami kaštieľa udržiavajú a zveľaďujú celý areál.  Vedenie tejto ustanovizne by si želalo, aby kultúrno-historické a umelecké odnoty tohto kaštieľa prilákali čo najviac návštevníkov, najmä tých, ktorí navštívia neďaleký Spišský hrad (súčasť Svetového dedičstva UNESCO). Vedia, že na to by bolo potrebné vrátiť do historickej časti kaštieľa pôvodné kusy zariadenia, formou interiéru oživiť životný štýl jeho niekdajších obyvateľov a predstaviť najvýznamnejšie osobnosti grófskeho rodu Csáky. Zároveň, po dôkladnom výskume, by bolo potrebné dať do poriadku, zrekonštruovať a prezentovať aj na Slovensku ojedinelú anglickú záhradu okolo kaštieľa a stavby, ktoré sa tu zachovali.

Kontakt

Domov sociálnych služieb DOMOVINA n.o: +421 944 808 121 , park a kaštieľ sú majetkom Košického samosprávneho kraja

Naplánuj si cestu

Park sa nachádza v areáli kaštieľa Hodkovce 4km od Spišského Podhradia

Otváracie hodiny

Vstup do areálu počas turistickej sezóny ( marec – október) je od 9:00 hod. do 16:00 hod.

Prístupnosť parku

Tento park, je prístupný pre verejnosť!