Ako ich chránime ?

Historické parky sú výrazným krajinotvorným prvkom s nevyčísliteľnou hodnotou. Územiu dodávajú jedinečné kultúrne, historické a estetické hodnoty. Vytvárajú v priestore jedinečnú atmosféru. Historická zeleň ako plošno-priestorová architektonicko-vegetačná kompozícia predstavuje jedinečnú formu kultúrneho dedičstva každého národa, ktorá sa musí chrániť. Jej špecifikom je predovšetkým skutočnosť, že sa jedná prevažne o biologickú hmotu, ktorá je vo svojej podstate premenlivá v priebehu času, čo má vplyv na charakter kultúrnej pamiatky.

V súčasnosti historické parky a záhrady môžu byť chránené buď ako kultúrna pamiatka v zmysle zákona o ochrane pamiatkového fondu alebo ako významný krajinný prvok v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny.

Park (záhrada) ako objekt záujmu pamiatkovej starostlivosti – teda ako pamiatka – je celok, ktorý je dokladom historického vývoja spoločnosti, jej umenia a kultúry, techniky, vedy a života, alebo predstavuje doklad majúci vzťah významnej osobnosti alebo udalosti, ktorého zachovanie je v záujme spoločnosti.

 Aj keď je ochrana diferencovaná, v oboch prípadoch by mala byť predovšetkým aktívna, pretože park ako kultúrny biologický útvar v prípade absencie údržby degraduje a stráca svoje kultúrne i prírodné hodnoty.